Moskva 6. apríla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Evan Vucci)
Epidémia koronavírusu, nielen odhalila zraniteľnosť globálnej ekonomiky a politických systémov EÚ a USA, ale viedla k tomu, že sa do informácií svetových spravodajských agentúr vrátila téma, ktorá sa zdala byť navždy pochovaná v dobrodružných románoch 17. storočia, tým je téma pirátstva, píše v úvode svojho komentára Ivan Danilov
A keď sa piráti v 17. storočí naháňali za zlatom, potom v čase pandémie sú hlavnou korisťou “štátnych pirátov“ zdravotnícke ochranné rúška, ktoré sa zrazu stali div nie najviac nedostatkovým tovarom na planéte.
Dnešný boj o ochranné rúška sa líši od pirátskych výprav Karibského mora ešte tým, že v oných časoch štáty, aj keď “svojich“ pirátov podporovali, nepoužívali ich k drancovaniu vlastných spojencov, dávali prednosť (čo je prirodzené) drancovaniu geopolitických oponentov.
Epidémia, ale všetko zmenila. Donald Trump skoro osobne zaviedol zaujímavú inováciu do tejto starej praxe: okrádať spojencov je dnes absolútne normálna vec a dokonca patrioticky, prinajmenšom z hľadiska Washingtonu.
Premiéra inovačného správania washingtonskej administratívy voči spojencom sa uskutočnila v Thajsku. Práve tam podľa správ v nemeckých médiách sa USA zmocnili zásielky rúšok z Číny do Nemecka. 200 000 tisíc rúšok (pôvodne objednaných a zaplatených berlínskou radnicou pre berlínsku políciu) sa stali zákonnou korisťou amerického štátu, ktorý si myslí, že keď rúška vyrobili v Číne, v dcérskej spoločnosti americkej spoločnosti 3M, je ich zabavenie (na území cudzieho štátu) zákonom povolenou akciou.
Šéf nemeckej pobočky amerického informačného portálu Buzzfeed Daniel Drepper o reakcii nemeckých politikov napísal: “Považujeme to za moderné pirátstvo.“ “Takto sa nedá správať voči transatlantickým partnerom,“ posťažoval sa šéf berlínskej Spravy vnútorných záležitostí Andreas Gisel.
Primátor Berlína Michael Müller si myslí, že “je to neľudské a neprípustné“ a požiadal federálnu vládu, aby vyvinula nátlak na USA, “aby Američania začali dodržiavať medzinárodné pravidlá“.
Napriek všetkej úctu voči berlínskym úradníkom musíme konštatovať, že ich požiadavky sú úplne nesplniteľné. Žiadať Washington, aby dodržiaval pravidlá, nemá už dávno zmysel, na to sú potrebné jadrové zbrane alebo aspoň balík amerických štátnych dlhopisov v hodnote jedného bilióna dolárov, aby bolo možné vydierať USA jeho “vyhodením“ na zraniteľné finančné trhy. Iné varianty nie sú, a toto bohužiaľ Angela Merkelová nepovažuje za prijateľné.
Nemeckí úradníci sa môžu napokon utešovať tým, že sa Američania takto nesprávajú len k nim, ale vôbec voči všetkým svojim spojencom.
K poškodeným patrí Francúzsko, Kanada a Brazília, ale o väčšine podobných prípadov sa najskôr nikdy nedozvieme. Francúzska tlač už označila situáciu za “vojnu o rúška“, britský The Guardian zase farbisto opísal incident, ako Francúzi prišli o zásielku čínskych rúšok: “Podľa slov dvoch francúzskych úradníkov sa americkým zákazníkom, ktorí sa chválili balíkmi hotovosti, podarilo zmocniť zásielky rúšok, ktorú už pripravili na odoslanie z Číny do francúzskych oblastí postihnutých koronavírusom.
Rúška sa nachádzali v nákladnom lietadle na šanghajskom letisku, ktoré už malo vzlietnuť, tu však prišli americkí zákazníci a ponúkli trojnásobok toho, čo zaplatili francúzski kolegovia. “Ako vidíte, tu sa Američania zachovali trochu viac ako gentlemani. Nebolo to ale kvôli väčšiemu rešpektu voči francúzskym partnerom, ale preto, že zabaviť rúška v Šanghaji je oveľa ťažšia operácia ako na letisku v Bangkoku. V tomto prípade sa americkí emisári jednoducho rozhodli vyriešiť otázku hotovosťou.
V prípade s Kanadou sa, ale ako gentlemani vôbec nezachovali. Montrealský Journal de Montreal napísal, že dopravná spoločnosť, ktorá mala dopraviť rúška objednané miestnou nemocnicou z Číny, ich zrazu poslala do Ohia.
Možno, že existujú šance na to, že ide o “poctivý omyl“ a “nedorozumenie“, ale s ohľadom na ostatné informácie môže vzniknúť dojem, že to nie je žiadny omyl, ale výsledok vedomého úsilia konkrétneho štátu. Na jednej strane môžeme byť nadšení americkou vôľou k víťazstvu a určitým opovrhnutím cudzími sťažnosťami pri dosiahnutí vlastných národných záujmov (ako si ich predstavuje administratíva prezidenta USA). Ako povedal Donald Trump (bez toho, aby sa zmienil o pirátstve): “Tento tovar naliehavo potrebujeme pre domácu potrebu. A musíme ho dostať.“
Je tu však jedna vec. Možno, že by oveľa prospešnejším opatrením bolo urýchlené spustenie výroby vo vlastnej krajine, a tiež trochu zdržanlivejšie demonštrácie toho, čomu americkí experti hovoria “osvietenský egoizmus“, ktorý nie je náhodou považovaný za dôležitý rys národnej politickej povahy USA. Epidémia skončí, ale problémy, nielen zostanú, ale zvýšia sa a zomelú geopolitickú fašírku.
Dokonca aj tí najzarytejší vlastenci USA a politici, ktorí si urobili kariéru z presvedčenia Európanov o nutnosti rýchlo, s úsmevom a maximálne výnosne vylízať topánky ďalšieho amerického prezidenta, si uvedomujú, že táto epidémia je hranicou. Že je to prvá globálna kríza, do ktorej sa svet dostal v situácii mŕtvej americkej hegemónie:
“Je to prvá veľká kríza v postamerickom svete, Bezpečnostnú radu OSN nie je nikde vidieť, G20 je v rukách korunného princa Saudskej Arábie a Biely dom dlhé roky vytruboval, že Amerika nadovšetko a každý za seba. Globalizovaný bol iba vírus,” konštatoval Carl Bildt, spolupredseda vplyvného proamerickeho “mozgového centra” European Council on Foreign Relations, bývalý švédsky premiér a známy nepriateľ Ruska.
Tento vážený švédsky politik má pravdu v tom zmysle, že máme pred sebou skutočne “postamerický svet“. Lenže globalizovaný v ňom nie je len vírus. Dnes v Taliansku pracujú ruskí, čínski a kubánski zdravotníci. Pomoc tých, ktorí ju chcú poskytnúť, je globalizovaná, a je to iba jeden príklad.
Na druhej strane majú pri každej vzletovej dráhe alebo prístave, cez ktoré môžu byť vypravené nedostatkové zdravotnícke rúška, službu americkí “štátne piráti“ a ich činnosť je tiež globalizovaná. Epidémia názorne predviedla svetu zrážku dvoch nezlučiteľných foriem globalizácie a hystéria proamerických politikov z celého sveta naznačuje, že výsledok nebude v prospech Washingtonu.