Moskva 21. februára 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Nemecká kancelárka Angela Merkelová bola odmenená potleskom za svoj prejav na Mníchovskej konferencii o bezpečnosti. Odsúdila nedávne jednostranné kroky USA. Išlo predovšetkým o odstúpenie od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) s Ruskom a od dohody ohľadom iránskeho jadrového programu
Sputnik.International posúdil prejav Angely Merkelovej s Mohammadom Marandim, docentom anglickej literatúry a orientalistiky a dekanom katedry medzinárodných prieskumov Teheránskej univerzity.
Čo si myslíte o ráznom prejave Angely Merkelovej?
Myslím si, že je to súčasť oveľa širšieho obrazu. Domnievam sa, že sa Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa izolujú na mnohých úrovniach.
USA majú spory s Čínou, pretože pravdepodobne považujú Čínu za najväčšiu dlhodobú hrozbu pre seba.
Majú spory aj s Ruskom. Napodiv za to ale nemôže Trump, ale jeho oponenti, ktorí ho chcú pripraviť o post prezidenta, a práve preto démonizujú Rusko.
A samozrejme aj sám Trump je proti Európe a terorizuje ju. Tým, že odstúpil od dohody, vyvolal nepriateľskú reakciu väčšej časti nášho regiónu, vrátane Iránu. Takže v podstate izoloval Spojené štáty od väčšej časti sveta.
A myslím si, že vyhlásenie Merkelovej o rozdrobenom svetovom poriadku odráža práve onú realitu, v ktorej ešte pred niekoľkými rokmi Spojené štáty viedli obrovskú koalíciu ľudí či režimov. Teraz, keď sa koalícia v značnej miere rozpadla, sú nespokojní dokonca aj tí, ktorí v nej zostali.
Angela Merkelová tiež podotkla, že by Rusko nemalo byť odstránené zo sféry globálnej spolupráce. Pred tým kritizovala rozhodnutie USA odstúpiť od zmluvy INF a vyhlásila, že to uvrhne Európu do nevýhodnej situácie. Ako by ste charakterizovali terajšie vzťahy medzi Európou a USA?
Myslím si, že sa Američania v každom prípade pokúsia rozdeliť Európu. Spojené štáty chcú vidieť Európu slabú a rozdelenú.
Podporujú alebo venujú väčšiu pozornosť takým východoeurópskym krajinám, ako je Poľsko. Práve preto nedávna konferencia, ktorá sa konala v Poľsku, veľké európske štáty veľmi rozrušila.
Myslím si, že na jednej strane sa Američania pokúšajú Európu rozdeliť a na strane druhej Európu skrátka obetujú.
Dôvod, prečo nechcú vidieť rast export ropy alebo plynu z Ruska, spočíva v tom, že USA chcú Európanov prinútiť k nákupu oveľa drahšieho amerického plynu. Inými slovami, donútiť Európanov k tomu, aby financovali Ameriku z vlastného vrecka. To dokazuje stále egoističtějšiu pozíciu Washingtonu, a to aj keď ide o jeho vlastných spojencov, alebo skôr takzvaných spojencov.
Zmení sa podľa vášho názoru cieľ rozdelenia Európy potom, čo Trumpa pri moci nahradí jeho nástupca?
Po prvé, nemáme tušenie, či bude Trump znovu zvolený, aj keď Európa už začína javiť známky stresu. Nevidíme len brexit a len nepokoje, presnejšie povedané protestné akcie vo Francúzsku, ale vidíme aj obrovskú nespokojnosť v Európe.
Brusel sa totiž správa ako nedemokratický orgán a koná len v záujme elít, a to na úkor mnohých miliónov ľudí, najmä v južnej Európe.
Podľa vás sa teda Európa bude aj naďalej dištancovať od Washingtonu?
Ťažko povedať. Domnievam sa však, že je budúcnosť Európskej únie neistá.
Myslím si, že EÚ javí príznaky potenciálnej fragmentácie. Aspoň v niektorých častiach EÚ sú podobné príznaky vidieť. Myslím si, že napätie rastie a že Trump EÚ fakticky núti k väčšej fragmentácii.
Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová vyhlásila, že “Európa a Teherán sú odhodlané spolupracovať na ďalšiu realizáciu nástroja (na podporu obchodných výmen, pozn. red.), ktorý by umožnil obísť americké sankcie.“ Akú reakciu môžeme od prezidenta Donalda Trumpa očakávať?
Ťažko povedať, pretože Európania neprejavili doposiaľ jasné známky toho, že sú ochotní vážne brániť svoje práva. Nedokázali doteraz uhájiť svojich občanov a svoje spoločnosti pred americkými sankciami.
Aj keď Európania podpísali jadrovú dohodu s Iránom, porušujú ju, pretože plnia požiadavky Američanov. Európania teda javia nepodstatné známky toho, že chcú byť nezávislí. Zatiaľ to sú len nepríliš významné kroky.
Zaujímavé je, že Američania pre vlastné záujmy obetujú Európu na všetkých úrovniach. Keď ide o Irán, obetujú Američania Európu, keď ide o amerických vojakov, obetujú Američania zase Európu. A preto odmietnutie plniť akúkoľvek dohodu o jadrových zbraniach je pre Európu v podstate väčšou hrozbou než čokoľvek iné.