Ministri zahraničia sa dohodli, že sa dohodnú, ale nie je to isté

Brusel 30. januára 2015 (HSP/Foto:TASR)

Včera ministri zahraničia Európskej únie v Bruseli rokovali o predĺžení sankcií proti Rusku. Napriek mnohým špekuláciám žiadne prekvapenie sa nekonalo. Ministri sa dohodli na tom, že sankcie predĺžia o 6 mesiacov – do septembra tohto roku

Oficiálnym zdôvodnením je, že ide o odpoveď na obnovenie bojov na východe Ukrajiny. Niektorí analytici však pochybujú o spravodlivosti podobnej argumentácie: čo s tým má Rusko? Ukrajinská armáda, ktorá bojuje s povstalcami na juhovýchode krajiny, obnovila masívne útoky po celej šírke frontu. Kde je logika? Kyjev obnovil útoky na Donbase a EÚ zasa obnovuje sankcie voči Rusku. Nie je to na hlavu postavené?

Niektoré média si v tejto súvislosti pripomínajú príslovie: „Kto chce psa byť, palicu si nájde“… Poukazujú na to, že EÚ a USA mienia pokračovať v studeno-hospodárskej vojne s Ruskom a preto si nachádzajú aj tie neuveriteľnejšie zámienky, aby obviňovali Rusko a uvaľovali sankcie.    

Najnovšie opatrenia by mali zahŕňať zmrazovanie majetku a zákazy cestovania pre desiatky Ukrajincov a Rusov. Sankcie ostanú na základe rozhodnutia ministrov v platnosti až do septembra. Ministri rokovali aj o rozšírení zoznamu sankcionovaných osôb a o pridaní ďalších mien a subjektov na sankčný zoznam. Ich návrh by mal byť známy do jedného týždňa a rozhodovať sa o ňom bude na ďalšom zasadnutí 9. februára. Potvrdila to aj ministerka  zahraničných vecí EÚ Federica Mogheriniová.

Niektoré média sa poponáhľali a označili tieto sankčné opatrenia ako hotovú vec. Nie je to však také isté. Ako jeden z dôvodov predĺženia sankcií ministri uviedli to, že je to „odpoveď na obnovenie bojov na východe Ukrajiny, kde Ruskom podporovaní separatisti začali ofenzívu vrátane ostreľovania pobrežného mesta Mariupoľ.“

Viacerí analytici a média poukazujú na to, že sa situácia vyvíjala „trochu“ inak. Ukrajinská armáda, ktorá využila krehké prímerie na predislokáciu a posilnenie svojich jednotiek hlavne tankmi a ťažkým delostrelectvom, v prvých januárových dňoch začala masírovaný útok po celom fronte. Lenže presne tak ako v lete, povstalci rýchlo odrazili útok a prešli do protiútoku. Média prízvukujú, že ministri zahraničných vecí EÚ si zasa nevšimli, kto je vinný: ako je možné, že zbadali protiútok povstalcov, ale nevideli, že ukrajinská armáda ako prvá zaútočila na všetkých frontoch? A zasa je na víne Rusko?…

Mnohé ruské a ukrajinské média uvádzajú, že s tými sankciami proti Rusku to nebude také jednoduché. Samozrejme, nik nevylučuje možnosť, že o 10 dní ministri tie sankcie odklepnú, ale poznamenávajú, že nie je to také isté. Pripomínajú, že sa niektorí vládni činitelia Rakúska, Maďarska, Talianska, Slovenska, Česka, Francúzska a najnovšie aj Grécka vyslovili za zrušenie sankcií. Zatiaľ všetci ministri zahraničných vecí EÚ poslušne dvíhali ruky „za“, ale to nemusí pokračovať večne. Je tu nová situácia – Grécko. 

Napríklad, aj nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Sigmar Gabriel pre nemeckú televíziu ZDF prednedávnom povedal, že by sa EÚ nemala ponáhľať so zavedením ďalších sankcií voči Rusku. Prízvukoval, že nemecká vláda nie je presvedčená, že by EÚ teraz mala rýchlo naformulovať nové sankcie voči Rusku pre situáciu na Ukrajine.

USA a EÚ vyčítajú Rusku, že podnecuje konflikt na východe Ukrajiny tým, že povstalcom dodáva posily a zbrane. Moskva akékoľvek priame zapojenie sa do vojny odmieta. Pokračujú vzájomné obviňovania, diplomatický pingpong, ale žiadne konkrétne dôkazy „zločinov“  Ruska ani EÚ, ani USA nepredložili. V žiadnom prípade im to nevadí a pokračujú v sankčnej vojne: zámienku majú a to im postačí.

USA sa tiež vyhrážajú novými sankciami voči Rusku. Na rozdiel od Moskvy ani neskrývajú, že otvorene podporujú kyjevskú vládu, ktorej už poskytli finančnú pomoc vo výške 2 miliárd dolárov. Pritom upodozrievajú Moskvu, že pomáha povstalcom, ale ani jeden konkrétny dôkaz Spojené štáty nepredložili.

Na čele najväčších „sankčných útočníkov“ v EÚ sú tri pobaltské krajiny a Poľsko. Poľský minister zahraničných vecí Grzegorz Schetyna zasa vyzval Európsku úniu na sprísnenie sankcií voči Rusku. „Rusko musí vyvodiť závery. Musí si uvedomiť, že čelí jednotnému, jednomyseľnému postoju celého sveta,“ zdôraznil. Pozabudol však, že USA, EÚ, Kanada a Austrália to vôbec nie je celý svet a nespomenul na veľkých hráčov – Čínu, Indiu, Argentínu, Brazíliu, Kazachstan a pod, ktoré podporujú spoluprácu s Ruskom.

Analytici prízvukujú, že sa situácia ešte môže poriadne zamotať. Niektoré krajiny by nechceli pokračovať v sankčnej vojne proti Rusku, ale ich zástupcovia zatiaľ „poslúchajú“. Lenže na scéne sa objavilo Grécko a nik nevie, ako sa zachová. Experti poukazujú na to, že ak Európska únia nepôjde v ústrety Grécku a nepomôže mu vyriešiť problém s obrovskými dlhmi a bude tlačiť na Grékov, aby si poriadne utiahli opasky, Grécko môže vystúpiť z únie. A nemusí mať z toho veľké obavy.

Grécko potrebuje obrovskú finančnú injekciu, aby sa postavilo na nohy. Prakticky všetci experti – bez rozdielu, či „fandia alebo nefandia Rusku“ – prízvukujú, že tieto gigantické finančné prostriedky Rusko môže ochotne poskytnúť Grécku. Tým pomôže aj sebe: Grécko bude vetovať všetky pokusy o predlženie sankcií voči Rusku. Samozrejme, môže to viesť k „vykopnutiu“ Grécka z EÚ, ale za finančnej pomoci Ruska sa určite udrží na hladine. EÚ však zažije obrovský šok, ak ju Grécko opustí.

Preto analytici poukazujú na to, že výsledky rokovaní o sankciách voči Rusku o 10 dní môžu byť trochu prekvapivé. Nevylučujú možnosť, že ministri zahraničných vecí EÚ „objavia“ nejaký kompromis a zachovajú sa diplomaticky: pred Spojenými štátmi predvedú snahu tlačiť na Rusko a na Rusov uvalia iba kozmetické „diplomatické sankcie“. Aj vlk bude sýty, aj ovca celá. V  každom prípade, čím ďalej, tým to bude zaujímavejšie…   

eu