Ministri obrany krajín NATO sa dohodli na posilnení misie v Iraku. Chmelár: Odteraz sme oficiálne okupanti

Bratislava 13. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Ministri obrany krajín NATO sa dohodli na posilnení misie Aliancie v Iraku v koordinácii s Bagdadom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Líder hnutia Socialisti.sk Eduard Chmelár reagoval

Stoltenberg už skôr uviedol, že NATO plánuje obnoviť výcvikový program pre armádu v Iraku, ak o to požiada iracká strana. Podľa jeho slov Aliancia organizuje vhodné konzultácie s irackou vládou, a to aj na úrovni predsedu vlády, ministra zahraničia a prezidenta.

„NATO zintenzívňuje boj proti medzinárodnému terorizmu. Ministri obrany sa dohodli na posilnení výcvikovej misie NATO v Iraku v úzkej spolupráci a koordináciou s irackou vládou,“  napísal Sotltenberg na Twitteri.

K správe sa na sociálnej sieti vyjadril líder hnutia Socialisti.sk Eduard Chmelár, ktorý v príspevku doplnil, že americká veľvyslankyňa pri NATO Kay Baileyová-Hutchisonová povedala, že Trumpa by uspokojilo, keby Aliancia prevzala niektoré úlohy, ktoré doteraz na území Iraku vykonávali Spojené štáty.

„Keďže iracký parlament odhlasoval odchod všetkých zahraničných vojakov zo svojej krajiny, toto rozhodnutie znie priam neuveriteľne a je hrubým porušením všetkých noriem medzinárodného správania,” pripomenul a dodal:

“Namiesto toho, aby sme rešpektovali vôľu demokraticky zvoleného parlamentu a premiéra Iraku, poslúchli sme ako nesvojprávni vôľu Spojených štátov, ktoré sa začali najprv vyhrážať sankciami, a potom arogantne Bagdadu odkázali, že s ním nebudú rokovať o odchode svojich vojakov.”

Predseda socialistov zároveň upresnil, že za tento návrh hlasoval aj minister obrany Peter Gajdoš .

Chmelár tvrdí, že okrem toho, že ignorovaním vôle legitímne zvolených predstaviteľov Iraku preukazujeme obrovskú neúctu voči irackému ľudu, fakticky to znamená, že odteraz sme v tejto krajine súčasťou okupačných vojsk, čo považuje za neuveriteľnú hanbu.

„Všetky tie trápne propagandistické táraniny generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o tom, aké je to nesmierne dôležité, že sme ochotní Iračanom pomôcť, by nás už mali všetkých zobudiť. Toto predsa dávno poznáme. Kecy o ‘internacionálnej pomoci’ sme si zažili na vlastnej koži v rokoch 1968 – 1989. Ako môže národ s takouto historickou skúsenosťou zabudnúť, čím si prešiel a robiť iným to isté, čo sa stalo nám?“ pýta sa.

Chmelár dodáva, že je úplne jedno, ako si toto rozhodnutie „propagandisti amerického impéria“ odôvodnia, pretože v Iraku nemáme čo robiť a v žiadnom medzinárodnoprávnom dokumente sme sa nezaviazali, že budeme kryť dobyvačné vojny Spojených štátov.

„USA sú najagresívnejším štátom od konca druhej svetovej vojny, čo jednoznačne potvrdzujú štatistiky mŕtvych. NATO nie je organizácia, ktorá nám zaručuje kolektívnu bezpečnosť, NATO je vojenský servis záujmov Spojených štátov. Už to konečne pochopme,“  uzavrel.

Situácia na Blízkom východe 

Výcviková misia NATO v Iraku bola pozastavená v januári 2020 po atentáte na iránskeho generála Kásema Solejmáního, ku ktorému došlo pri letisku v Bagdade. Už predtým ale došlo k istému zostreniu situácie na Blízkom východe, a to po útoku amerických vojsk na objekty šiitského hnutia Katáib Hizballáh v Sýrii a Iraku koncom decembra. Stúpenci tohto hnutia následne zahájili útok na diplomatickú misiu USA v Bagdade.

Práve potom došlo k útoku na už spomínaného generála Solejmáního. Okrem neho bol zabitý tiež námestník veliteľa irackej šiitskej domobrany Abú Mahdi al-Muhandis. Obaja podľa názoru Spojených štátov zorganizovali útok na veľvyslanectvo.

V noci na 8. januára zaútočil Irán raketami na americkej základne v Iraku a označil to za pomstu za Solejmáního vraždu.

Donald Trump a velenie Pentagonu najprv tvrdili, že pri útoku nebol nikto zranený, avšak po nejakej dobe museli predsa len uznať, že k istým zraneniam došlo. Treba podotknúť, že ich počet sa pritom neustále zvyšoval. Najprv sa uvádzalo, že zranených vojakov je 11, neskôr 34, o niekoľko dní neskôr 50. Posledný januárový deň však v Pentagone oznámili, že ich bolo zranených 64.

V rovnaký deň došlo tiež k tragédii, kedy lietadlo spoločnosti Ukraine International Airlines, ktoré letelo z Teheránu do Kyjeva, havarovalo skoro po odlete. Zahynulo všetkých 176 ľudí na jeho palube. Iránski vojaci vyhlásili, že ukrajinský Boeing bol zostrelený náhodou a že to zavinil ľudský faktor.

Lietadlo totiž bolo považované za nepriateľský cieľ, teda raketu s plochou dráhou letu. V Iráne pritom podotkli, že sa očakával útok zo strany USA, v súvislosti s tým, boli systémy protivzdušnej obrany uvedené do bojovej pohotovosti.

Tatiana Stará