Minister Ján Budaj uspel na vláde s väčším počtom návrhov na vyhlásenie chránených území, než ktokoľvek predtým. A to aj napriek tomu, že k jeho vymenovaniu došlo len pred 9 mesiacmi, teda presne 21.3.2020.

Ministerstvo predložilo a získalo súhlas vlády s vyhlásením 12 nových chránených areálov európskeho významu (CHA Bradlo, CHA Čenkov, CHA Vinište, CHA Mostová, CHA Nesvadské piesky, CHA Jurský chlm, CHA Kamenínske slaniská, CHA Síky, CHA Panské lúky, CHA Marcelovské piesky).

Okrem toho boli schválené 2 nové prírodné rezervácie (PR) ako súčasť lokality Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Staré bukové pralesy a bukové pralesy Karpát (PR Rydošová, PR Vihorlat). Vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska je v poslednej etape pripomienok.

Pre ďalších 6 nariadení vlády SR, z toho 2 prírodné rezervácie a 4 chránené areály, bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie a podmienkou pre zavŕšenie legislatívneho procesu je už iba odstránenie rozporov s rezortom pôdohospodárstva.

V roku 2020 sa zintenzívnili aj rokovania o roky odkladaných zonáciách Tatranského národného parku a Muránskej planiny

V roku 2020 sa zintenzívnili aj rokovania o roky odkladaných zonáciách Tatranského národného parku a Muránskej planiny. V prípade Muránskej planiny došlo k dohode o zonácii, v ktorej bezzásahový, 5. stupeň ochrany dosiahne cca 50% územia národného parku. Tento cieľ bude MŽP uplatňovať aj v prípade ostatných národných parkov.

Na urýchlenie procesu zonácie predložilo ministerstvo v decembri 2020 do legislatívneho procesu novelizáciu zákona o ochrane prírody, ktorá obsahuje prechod správy štátnych pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody. To by uvoľnilo „zaseknutú“ zonáciu aj v lokalitách ako Vysoké Tatry.

MŽP pre pandémiu COVID-19 a z ďalších dôvodov muselo presunúť vyhlásenie ďalších chránených území na budúci rok. Podobne sa presunuli aj niektoré legislatívne úlohy (napr. transpozície euronoriem), ale najmä zákony, pri ktorých sa ukázalo, že v danej oblasti je potrebná zásadná reforma.

Veľkým problémom bola problematika zákona o odpadoch

Veľkým problémom, ktorý zostal po bývalom vedení MŽP, bola problematika zákona o odpadoch. Systém sa rozpadal a nebol schopný plniť prijaté záväzky SR v rámci EÚ (separácia odpadov nedosiahla na začiatku roku 2020 sľubovaných 50%, ale ani 40%).

Rezort sa rozhodol nepokračovať v pokryteckej hre, kedy MŽP rok čo rok odkladalo obávanú reformu, teda separáciu a zber bio-odpadov. Ministerstvo predložilo do medzirezortného konania vyhlášku, začínajúcu zásadnú reformu „odpadového hospodárstva“, z ktorého má vzniknúť systém, riadiaci sa princípmi cirkulárnej ekonomiky. Komplexný zákon o odpadoch bude prerokovaný najneskôr v marci 2021.

Ministerstvo finišuje aj pri ďalších závažných reformných zákonoch. Významný balík budú tvoriť zákony o vode, ako aj zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Počas prípravy týchto zákonov konštatovalo deformácie, ktoré spôsobili dominanciu záujmov veľkých vodárenských firiem. Na túto situáciu reagovala „SOS novela“ zákona, predložená poslancami NR SR (ako záchrana pred neférovou privatizáciou). Ministerstvom pripravené zmeny, ktoré na ňu nadviažu, budú predložené v januári 2021.

K posunu termínu prišlo aj pri reformných zákonoch, týkajúcich sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a zákona o Environmentálnom fonde. Dôvodom je zlý súčasný stav v oboch týchto sférach a reformné zámery ministra.

Zákon o EIA sa pripravuje medzirezortne, v súlade s reformnými plánmi ministerstva dopravy a výstavby, resp. podpredsedu vlády pre legislatívu. Výsledkom má byť urýchlenie a skvalitnenie posudzovania EIA.

Zákon o envirofonde

Zákon o envirofonde zdržalo povolebné analyzovanie jeho zneužívania, ktorého dôsledkom boli aj trestné podania. Po voľbách sa ukázalo, že envirofond v minulosti prideľoval financie podľa spolitizovaných kritérií. Niektoré dotácie sa budú kvôli porušeniu predpisov vracať, iné aktivity financované z envirofondu sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní.

Nový minister odvolal riaditeľa Environmentálneho fondu a nového vyberal v transparentom výberovom konaní. Podľa vedenia ministerstva životného prostredia má tento fond pomáhať obciam väčšími sumami a pestrejšími formami financovania, než doteraz. Preto je novela predmetného zákona hlbšia, než sa predpokladalo. Jej predloženie sa presúva na jar 2021.

Pokiaľ ide o novelu zákona o ochrane ovzdušia, MŽP k nej pristupuje v ére klimatickej krízy inak, než minulé vedenie rezortu. Ako vieme, Slovensko po voľbách 2020 ohlásilo výrazné zvýšenie ambícií pri znižovaní emisií. Minulá vláda ich chcela redukovať do r. 2030 o 40%, súčasná o 55%. Tento ambiciózny cieľ si vyžaduje spoluprácu minimálne troch ďalších rezortov. A to nie iba v implementácii, ale už pri príprave legislatívy. To je v legislatívnej praxi Slovenska novým prvkom. Aj preto MŽP vytvára pri príprave tejto legislatívy medzirezortný expertný tím. Cieľom bude vypracovanie účinného, ekonomického a motivačného legislatívneho nástroja na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti ochrany kvality ovzdušia a v boji s klimatickou krízou. S týmto súvisia aj reformy monitoringu a vynucovanie dodržiavania zákonov na ochranu ovzdušia. Tie si vyžiadajú reformy vo viacerých inštitúciách (SIŽP, Polícia SR, SHMÚ, atď.). Komplexnosť zákona ochrany ovzdušia je príčinou, že aj tento zákon sa presunul do roku 2021.

Presunutie niektorých zákonov z roka 2020 na rok 2021 je iba krátkodobé. Reformné zákony budú predkladané v prvom štvrťroku. Cieľom odkladu je dosiahnuť kvalitu legislatívy, aj zhodu dotknutých skupín a tiež zaangažovanie verejnosti, bez ktorej podpory by mnohé reformy a „zelené zmeny“ neuspeli.

Na záver

TASR o poslednom rokovaní vlády SR vydala správu, ktorá mohla kdekoho dezorientovať – ohlásila totiž, že „vláda ruší úlohy rezortu životného prostredia“. To treba dať na pravú mieru: Vláda nemieni rezortu životného prostredia zrušiť žiadnu z jeho legislatívnych úloh. Zrušiť ich nemieni ani MŽP. Procedúra je taká, že legislatívne úlohy, na ktorých sa z rôznych príčin ešte pracuje, vláda pred koncom kalendárneho roka formálne zruší, ale iba preto, aby sa mohli stať úlohami v roku 2021. Michal Kiča, štátny tajomník MŽP SR ktorý zastupoval (z dôvodu karantény) na včerajšom rokovaní vlády ministra Jána Budaja v tejto súvislosti zdôraznil:

„Ministerstvo životného prostredia navrhlo preloženie plnenia legislatívnych úloh do budúceho roku a rozhodnutie vlády to formálne umožnilo. Táto okolnosť ale v správe TA SR chýba.“

 

.