Povinnosti zamestnávateľa

Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. Zamestnávateľ môže v aktuálnej situácii (t. j. šírenie ochorenia COVID-19) v záujme ochrany zdravia ostatných zamestnancov napríklad ustanoviť povinnosť zamestnanca preukázať sa pri vstupe na pracovisko negatívnym testom, prípadne iné skutočnosti, ktoré sú relevantné pre ochranu zdravia na pracovisku a v prípade nesplnenia tejto povinnosti zakázať mu vstup na pracovisko.

Národný inšpektorát práce odporúča zamestnávateľovi individuálne posudzovať každý jednotlivý prípad neprítomnosti zamestnanca v práci tak, aby výkon práv a povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi z pracovnoprávnych vzťahov nebol v rozpore s dobrými mravmi a na škodu zamestnanca.

Neúčasť zamestnanca na celoplošnom testovaní Covid 19

Zdôrazňujeme, že v prípade, ak sa zamestnanec nezúčastní na plošnom testovaní, bude mu v zmysle nariadenia vlády obmedzená sloboda pohybu. Vzhľadom na to, že zamestnancovi nebude nariadená karanténa v súlade s Opatreniami Úradu verejného zdravotníctva, nevznikne mu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle § 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Prekážka na strane zamestnanca

Ak zamestnanec kvôli neúčasti na testovaní s následným zákazom vychádzania nebude môcť nastúpiť na určenú zmenu podľa rozvrhu práce, ktorý vopred určil zamestnávateľ,  ide o  prekážku v práci na strane zamestnanca podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce, a to plnenie občianskej povinnosti. Čo sa považuje za občiansku povinnosť, je bližšie definované v § 137 ods. 4 Zákonníka práce.

Občianska povinnosť

Občianska povinnosť je podľa § 137 ods. 4 Zákonníka práce okrem iného aj činnosť pri  opatreniach proti prenosným chorobám. Zároveň v Zákonníku práce z povahy veci nie sú pokryté všetky prípady občianskych povinností (slovo „najmä“). Tie môžu vyplynúť z osobitných predpisov, resp. zo situácie samotnej, a teda situácia podľa Ústavného zákona, ktorou sa obmedzuje sloboda pohybu a ktorú má občan rešpektovať obmedzenie pohybu (t. j. zdržať sa určitého správania) – patrí medzi iné taxatívne nedefinované situácie občianskej povinnosti.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný podľa § 136 ods.1 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, zamestnancovi  však náhrada mzdy nepatrí. V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje jeho povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (zamestnanec nie je teda v čase pracovného voľna bez náhrady mzdy poistený na sociálne poistenie). Zamestnávateľ má povinnosť vznik tohto prerušenia oznámiť Sociálnej poisťovni a následne oznámiť aj jeho zánik (po uplynutí obdobia, za ktoré zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy).

Vo vzťahu k zamestnancovi upozorňujeme, že dňom prerušenia poistenia začína zamestnancovi plynúť 7 dňová ochranná lehota. Po jej uplynutí (od 8. dňa) až do skončenia prerušenia poistenia nevznikne zamestnancovi nárok na nemocenské dávky (napr. ak bude uznaný za dočasne práceneschopného tak mu nevznikne nárok na nemocenské).

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na výkone práce počas tohto obdobia vo forme „home office“ (§ 52 ods. 5 Zákonníka práce), ak toto právo zamestnanec nemá  podľa § 250b ods. 2 Zákonníka práce. Rovnako zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, resp. bez náhrady mzdy alebo pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec následne odpracuje (§ 141 ods. 3 Zákonníka práce). Ďalšou možnosťou je určiť čerpanie dovolenky so súhlasom zamestnanca aj v kratšej dobe ako 7 dní (§ 250b ods. 4 Zákonníka práce) alebo čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, vo sviatok, apod.

Redakciu informovala Eva Rovenská, hovorkyňa ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR