Môj profil 
Predplatné
Bratislava 27. decembra (TASR) – Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) nie je zástancom metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe zlata v každom prípade. Ako povedal v rozhovore pre TASR, pokiaľ posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri takomto zámere nedopadne priaznivo, je zásadne proti tomu, aby sa následne využívala kyanidová metóda.
"Ako minister životného prostredia hovorím, že podporujem také aktivity aj z hľadiska baníckej činnosti, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, to znamená, v každom z takýchto projektov je potrebné robiť environmentálnu štúdiu dopadov na životné prostredie," skonštatoval Žiga. Pripomenul, že priestor na vyjadrenie majú aj dotknuté obce a občania, ktorí môžu projekt vetovať. Zároveň uviedol, že túto metódu považuje Európska únia za štandardnú a spracováva sa ňou väčšina vyťaženého zlata vo svete.
Za posledný rok vzrástol počet aj rozloha lokalít, kde banské spoločnosti skúmajú možnosti ťažby zlata. K 1. júlu mali registrované povolenia na prieskum zásob zlata v 27 oblastiach Slovenska. Celková rozloha týchto území, ktoré sa nachádzajú najmä na strednom a východnom Slovensku, predstavuje viac ako 890 kilometrov štvorcových. Väčšinu licencií na prieskum slovenských zásob zlata dlhodobo vlastnia cez svoje dcérske spoločnosti firmy z Austrálie, Cypru, Kanady, Ruska a Veľkej Británie.
Od roku 2007 platia v SR obmedzenia povoľovania ťažby a úpravy zlata pomocou kyanidu. Zmenu zákona sa vtedy podarilo presadiť aktivistom z Kremnice a organizácii Greenpeace. Platí tak, že v prípade povoľovania ťažby zlata kyanidovou metódou musia dať s touto aktivitou súhlas dotknuté obce a príslušný VÚC. Ak súhlasné stanoviská nedajú, v tom prípade sa ťažba zlata kyanidovým lúhovaním nepovoľuje. Environmentalisti dlhodobo presadzujú zákaz kyanidového lúhovania pri ťažbe zlata v SR, pričom poukazujú na zákazy v Českej republike, Nemecku, Maďarsku a Grécku.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a videozáznam.
ala ed
.jpg)
.JPG)
.jpg)
