Môj profil 
Predplatné
Bratislava 2. februára (TASR/HSP – Foto:TASR)
Počiatek nechce predať všetky názvy vlakov
Niektorým slovenským vlakom ako Kriváň či Tatran zostanú ich tradičné názvy. Minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) nechce dovoliť železničiarom predať všetky pomenovania rýchlikov či InterCity (IC) vlakov ako formu reklamy pre firmy alebo ich výrobky.
Rezort dopravy o tejto problematike so Železničnou spoločnosťou Slovensko (ZSSK) ešte v súčasnosti rokuje. “Podľa názoru Jána Počiatka si niektoré rýchliky svoje tradičné meno zaslúžia,” interpretoval ministrove slová jeho hovorca Martin Kóňa.
Ministerstvo však tvrdí, že chápe snahu ZSSK o čo najefektívnejšie využitie všetkých zdrojov. Preto rezort navrhuje, aby niektoré pomenovania zostali, iné sa budú môcť predávať.
Miestopisné pomenovania by mali ostať
V prípade IC vlakov by si svoje pôvodné meno mal ponechať vlak Tatran, ktorý je prvým ranným spojom kategórie IC z Bratislavy do Košíc a späť, ako aj IC vlak Kriváň, ktorý je posledným večerným vlakom kategórie IC z Bratislavy do Košíc a späť.
“Zároveň považujeme za potrebné stabilizovať tradičné miestopisné pomenovania významných vlakov diaľkovej dopravy na najdôležitejších tratiach a časových polohách,” doplnil Kóňa. Na trati z Bratislavy cez Žilinu do Košíc by si tak mali svoje názvy ponechať vlaky Čingov, Dargov, Spišan a Považan. Na trati z Bratislavy do Zvolena a Banskej Bystrice má ísť o vlaky Sitno, Tekov a Hron.
“V ostatných prípadoch nemáme výrazné námietky voči tomu, aby ZSSK využila marketingový potenciál vlakov a rokovala s potenciálnymi obchodnými partnermi o marketingovej spolupráci,” konštatoval Kóňa. Samozrejme, podľa jeho slov treba k tejto otázke pristupovať citlivo. “Aby komerčné názvy vlakov akýmkoľvek spôsobom nedehonestovali osobnú vlakovú dopravu alebo cestujúcich,” dodal.
Ak nepôjde o dostatočný “cash”, zmeny neprídu
S myšlienkou opätovného predaja názvov vlakov ako istej formy reklamy prišiel osobný dopravca Železničná spoločnosť začiatkom decembra minulého roka. Minister Počiatek však na konci roka 2012 pre TASR povedal, že sa o tom bude ešte diskutovať. “V prípade, že to nemá priniesť signifikantnú sumu, tak je zbytočné miasť ľudí novými názvami,” konštatoval vtedy šéf rezortu dopravy.
S najnovším riešením, s ktorým prichádza ministerstvo, teda niektorým vlakom predaj názvu povoliť, ale pri iných ho zachovať, súhlasí aj ZSSK. “Je to veľmi dobré kompromisné riešenie,” zhodnotil pre TASR riaditeľ úseku obchodu ZSSK Jozef Schmidt. Projekt môže byť podľa neho efektívny aj v takejto zoštíhlenej podobe. Spoločnosť podľa Schmidta vypravuje denne približne 1400 vlakov a takáto forma reklamy môže byť zaujímavá napríklad aj v regiónoch.
Pomenovania vlakov, ktoré slúžia ako reklama pre firmy či ich produkty, fungovali na Slovensku už aj v minulosti. Ľudia cestovali napríklad vlakmi s názvami Aspirín či Obchodné centrum Mirage. V roku 2011 ich však vtedajšie vedenie ZSSK zrušilo a vrátilo sa k pôvodným slovenským pomenovaniam vlakov ako napríklad Rysy či Dargov. Dôvodom bolo najmä to, že názvy mali zlý dopad na orientáciu cestujúcich. “Jedným smerom sa ten istý rýchlik volal inak ako opačným, názvy sa miešali a zamieňali. Nehovoriac často o trápnosti hlásení jednotlivých názvov,” argumentoval vtedy dopravca ZSSK. A nenaplnili sa ani finančné predstavy, ktoré mala takáto reklama spoločnosti priniesť.
.jpg)
.jpg)
