Môj profil 
Predplatné
V roku 2012 práve pre to začali spolupracovať Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), Asociácia terénnych zdravotných asistentov (ATZA) a Slovenská spoločnosť všeobecných lekárov pre dospelých. Vytvorili záujmové združenie právnických osôb s názvom Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín (PPZZS). Zrealizovali tak pilotný model podporujúci zlepšenie zdravia obyvateľov vylúčených komunít. Ministerstvo zdravotníctva a PPZZS spoločne v októbri minulého roka založili neziskovú organizáciu Zdravé komunity a činnosť terénnych zdravotníkov je aj vďaka tomu financovaná z eurofondov.
Práve tento projekt minister hodnotí veľmi pozitívne. V súčasnosti na ňom pracuje 208 asistentov osvety zdravia v 195 lokalitách v Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji. “Vieme, že osád je okolo 700 a pracovníkov chceme mať cca 300. Som optimista a verím, že ich vďaka eurofondom zabezpečíme. Veľmi pozitívne vnímam, že ľudia terénnych pracovníkov poznajú, rešpektujú ich a darí sa im spolupracovať s obyvateľmi osád, aby chodili na preventívne prehliadky a očkovanie. Je to zmena zdola a prináša to ovocie, verím, že tento projekt bude úspešný a podporovať ho budeme minimálne do roku 2022,” zdôraznil minister. Projekt priamo v súčasnosti zasahuje vyše 230.000 Rómov, je tak výrazným nástrojom pre integráciu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti. Zároveň ukázal, že najväčšími zdravotnými rizikami v rómskych osadách boli uhryznutia hlodavcami, šváby, ploštice, ovčie kiahne a žltačka typu A, ale aj ďalšie infekčné choroby.
Prvú obec, ktorú dnes minister navštívil, boli Jánovce v okrese Poprad, kde rómska komunita tvorí viac ako polovicu z celkového počtu obyvateľov. Následne sa presunul do novovybudovanej osady Strelník v Letanovciach v okrese Spišská Nová Ves a potom do Markušoviec v rovnomennom okrese. “My tu najviac bojujeme so žltačkou typu A, ale aj ďalšími infekčnými chorobami. Ľudia sa predtým málo o seba starali, nechodili na preventívne prehliadky, deti neboli zaočkované. Teraz spolupracujem s lekármi, napr. s jedným pacientom chorým na TBC som chodil na prehliadky, riešil som tiež, kto bol na očkovaní a kto nie, keď sme tu mali epidémiu,” priblížil 24-ročný asistent osvety zdravia Marián Pecha, ktorý okrem iného už pomáhal aj pri pôrode. Najťažšia pri jeho práci je komunikácia s ľuďmi v osadách, ktorí často ani nerozumejú tomu, prečo musia ísť k lekárovi. Z toho, že by sa aj on nakazil nejakou infekčnou chorobou, strach nemá.
“Zdravotná situácia v segregovaných rómskych lokalitách výrazne ovplyvňuje aj spolužitie Rómov s majoritou. Ľudia v rómskych komunitách, ktoré sú bez chorôb a s prístupom k pitnej vode, majú väčšie šance nájsť si prácu a zlepšilo sa aj vzájomné spolužitie,” upozornil hlavný koordinátor asistentov osvety zdravia Richard Koky z neziskovej organizácie Zdravé komunity. Do konca tohto roku bude projekt podporený sumou takmer 3,3 milióna eur z Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. “Od 1.1.2016 tieto prostriedky budeme mať z Operačného programu Ľudské zdroje, plánujeme ich čerpať až do roku 2022, momentálne prebiehajú rokovania,” uzavrel Čislák.
mž
.jpg)
.jpg)
.JPG)
