“Slovenská národná strana je rozhorčená a dôrazne protestuje proti prijatiu dokumentu o komunite gejov a lesieb na dnešnom rokovaní vlády,” dodal. SNS podľa neho upozorňuje, že na referende sa zúčastnilo takmer milión ľudí. “Vyjadrili hlasovaním svoj názor na to, že manželstvo je len zväzok muža a ženy a že majú vážny problém s tým, že ak by boli uznané registrované partnerstvá, mohli by adoptovať deti,” vyhlásil predseda SNS.

“Dnešným rozhodnutím vlády sa otvára Pandorina skrinka toho, že registrované partnerstvá budú môcť adoptovať deti. Dôrazne sme upozorňovali, aby sa to nestalo. Nečakali sme, že vláda takto necitlivo, pár dní po referende, ktoré rozpoltilo spoločnosť, pristupuje k tomuto ochranou práv homosexuálov,” dodal Danko.

SNS podľa neho nebude urážať homosexuálne páry, ale “bude tvrdo a hodnotovo chrániť spolužitie muža a ženy”.

“Dôrazne požadujeme spoločenskú diskusiu, z ktorej bude zrejmé, kam až chcú siahať práva homosexuálov. Chceme vedieť hranicu,” tvrdí Danko. “Toto rozhodnutie vlády je veľmi nešťastné a Slovensko ním nastupuje na cestu, po ktorej sa vybralo napríklad Česko a Rakúsko,” povedal. “Dobromyseľne bolo homosexuálnym párom umožnené spolužitie v legislatívnej podobe a následne cez Európsky súd pre ľudské práva boli postupne dosahované práva, ktoré viedli až k adopcii detí homosexuálnymi pármi,” povedal na margo vývoja v Českej republike a Rakúsku. “Veríme, že išlo pri rokovaní vlády o hlboké nedorozumenie a že bude urobené všetko pre to, aby toto bolo zastavené,” uzavrel Danko.

Podľa riaditeľa nadácie Milana Šimečku je stratégia vo finálnej verzii mäkká až bezzubá a nedefinuje zásadný posun

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová víta schválenie návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR. Dokument odobrila na svojom zasadnutí vláda SR. “Oceňujem aj to, že stratégia zohľadnila aj pripomienky, ktoré úrad verejného ochrancu práv vzniesol počas prípravy dokumentu,” uviedla ombudsmanka.

Dnešné rozhodnutie vlády víta aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP). Riaditeľ SNSĽP Marián Mesároš upozorňuje, že prijatie stratégie by sa malo odraziť aj na tvorbe jednotlivých štátnych politík. “Očakávame zintenzívnenie odbornej diskusie o konkrétnych opatreniach na ochranu a podporu ľudských práv,” povedal Mesároš. Vyjadril tiež presvedčenie, že prijatie stratégie je dobrým krokom k tomu, aby sa uskutočnili legislatívne úpravy, ktoré zabezpečia, že sa žiadni slovenskí občania nebudú cítiť diskriminovaní.

Riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec hodnotí prijatie stratégie ako míľnik, ktorý má najmä symbolický význam. “Je to prvý dokument tohto druhu u nás a vláda tým dáva najavo, že ľudskoprávnej tematike je potrebné venovať pozornosť,” povedal Oravec. Upozornil však na to, že stratégia je vo finálnej verzii mäkká až bezzubá a nedefinuje zásadný posun. “Nenašla sa odvaha prijať prostredníctvom stratégie nové záväzky a vytýčiť smerovania v oblasti ľudských práv,” uviedol Oravec.

Za užitočné však hodnotí to, že stratégia predpokladá vypracovanie komplexnej analýzy stavu ľudských práv na Slovensku. “Tá by sa mohla vrátiť k zadefinovaným problémom a prispieť ku konkrétnym riešeniam,” povedal Oravec.

Stratégia je schválená. LGBTI skupiny majú v dokumente vyhradených vyše 100 strán, pričom chudobní, starí a zdravotne postihnutí ich majú len do 10

Vláda Slovenskej republiky na svojom oficiálnom webe zverejnila, že Návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike bol dnes (18.2.) schválený s pripomienkami.

K schváleniu došlo aj napriek mnohým pripomienkam a protestom, vrátane aktuálnej elektronickej petície, ktorú od utorka (17.2.) podpísalo viac ako 13.800 ľudí.

Proces prípravy trval dva roky, pričom úlohu vypracovať ju prijala ešte predchádzajúca vláda Ivety Radičovej v novembri 2011.

Kým nadobudla súčasnú podobu, predchádzalo jej množstvo kritiky, nesúhlasných stanovísk a vzájomného osočovania. Napriek tomu, že sa k nej uskutočnilo množstvo odborných podujatí a diskusií, v niektorých témach sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus vo všetkých diskutovaných bodoch.

Kontroverzná stratégia sa venuje špeciálnym právam LGBTI skupín na viac ako 100 stranách dokumentu, pričom napríklad právam starších ľudí či osôb so zdravotným postihnutím sa venuje na 9 stranách a ľuďom, ktorí žijú na hranici chudoby, venuje len 10 strán. 

V rámci pripomienkového konania prišlo k materiálu 163 zásadných pripomienok, tie si uplatnili nielen ministerstvá, ale hlavne jednotlivci či mimovládne organizácie. Niektoré z nich ešte dnes vyzvali kabinet, aby stratégiu neprijal a zároveň spustili petíciu proti nej.

Premiér Robert Fico si stojí za tým, že vláda schválila vyváženú stratégiu a všetci vrátane tých, ktorí posielali pripomienky, mali možnosť sa k tomuto dokumentu dostatočne vyjadriť. “Len vyvážený a kompromisný materiál môže byť východiskom, nemôžeme prijať materiál, ktorý bude príliš naklonený jednému alebo druhému extrémnemu názoru,” upozornil po rokovaní.

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý zároveň ako predseda ľudskoprávnej rady vlády koordinoval vypracovanie stratégie, zdôraznil, že materiál nikomu nič nenanucuje, ani nemá za cieľ rozhodovať o veciach. Jej prijatím sa nezmení súčasný právny stav na Slovensku. “Je to príspevok do diskusie, je to rámcový a programový dokument,” vysvetlil. Jeho príprava podľa neho priniesla zaujímavý poznatok, a síce, že slovenská spoločnosť ešte nie je pripravená na diskusiu o ľudských právach a že jej chýba tolerancia.

“Jedným z jej hlavných záverov je, že sa potrebujeme viac orientovať na východ a vzdelávanie k ľudským právam,” konštatoval s tým, že na jednej strane je Slovensko súčasťou všetkých dôležitých ľudskoprávnych konvencií, ale do reálneho života sa to premieta minimálne.

Proces prípravy Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR trval dva roky. Úlohou vypracovať ju prijala ešte vláda Ivety Radičovej v novembri 2011. Zo stratégie vyplýva niekoľko úloh, ako napríklad komplexná analýza stavu uplatňovania a ochrany ľudských práv v SR; ustanovenie celoštátnej komisie pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam, vrátane sexuálnych a reprodukčných práv. Dobre znejúce pojmy však v sebe ukrývajú právo na potrat, úhradu antikoncepcie a potratov zo zdravotného poistenia či výučbu týkajúcu sa používania antikoncepcie.

Ďalšou z úloh stratégie je posilnenie účinnej prevencie a eliminácie všetkých foriem násilia a intolerancie či dosiahnutie rovnakých práv a ochrany pre tých, ktorí žijú v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva, vrátane LGBTI skupín.

Dokument má 51 príloh, ktoré tvoria východiskové podklady obsahujúce výstupy z odborných podujatí venovaných jednotlivým zraniteľným skupinám. Kompetentní tvrdia, že prílohy majú informatívnu povahu a slúžia ako základ pre vypracovanie stratégie. Avšak, pri vznesení námietok, voči jednotlivému obsahu príloh, výhrady neboli akceptované vôbec, alebo v niektorých prípadoch len v minimálnej miere.

Ako to však dnes na svojom blogu potvrdil Miroslav Lajčák, tento kontroverzný dokument bude ukladať smerovanie pre vytváranie a implementáciu akčných politík a teda stane sa pre spoločnosť zásadným. 

Mimovládne organizácie spustili petíciu proti Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv

Mimovládne organizácie zasadzujúce sa za ochranu rodiny žiadajú premiéra a ministrov SR, aby odmietli Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv, ktorá je zaradená na dnešnom programe rokovania vlády. Ak by ju totiž prijali, nebudú podľa týchto organizácií rešpektovať vôľu účastníkov referenda. Proti stratégii spustili aj petíciu, ktorú malo doteraz podpísať viac ako 12.000 ľudí. Na dnešnej tlačovej besede v Bratislave o tom informovali zástupcovia Aliancie za rodinu, Fóra života a Slovenskej spoločnosti za rodinu.

“Tento dokument považujeme za nevyvážený. Chceli sme doň zahrnúť mnohé práva, ako ochranu života, rodiny či výhradu vo svedomí. Týmto právam sa však nedostalo priestoru,” povedala Mária Raučinová z občianskeho združenia Fórum života

Anton Chromík z Aliancie za rodinu tvrdí, že proti stratégii dva roky protestovalo viac ako 100 organizácií a značná časť občianskej spoločnosti sa ho snažila priviesť k celospoločenskému konsenzu a dostať doň práva aj na náboženskú slobodu alebo práva rodičov. “Napriek prísľubom boli tieto témy označené za kontroverzné,” podotkol Chromík.

Vláda podľa jeho slov v stratégii napríklad považuje za priekopníka v presadzovaní práv LGBTI ľudí Európsky parlament. “Ten v roku 1993 prijal uznesenie, v ktorom volal okrem iného po prístupe k manželstvu a rovnom prístupe pri adopciách,” spresnil predstaviteľ Aliancie za rodinu.

Mimovládnym organizáciám prekáža taktiež jedna z úloh dokumentu na ochranu a podporu ľudských práv. V nej sa majú podniknúť potrebné právne kroky na dosiahnutie rovnakých práv a ochrany pre osoby, ktoré žijú v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva. Za absurdné pokladajú aj to, že stratégia považuje za problematický dotazník darcu krvi. “Ten obsahuje vraj diskriminačnú otázku, či mal kandidát na darcovstvo, muž, za posledný rok pohlavný styk s mužom,” vysvetlil Chromík. K problematike dotazníka darcu predložila svoje stanovisko aj Národná transfúzna služba SR (viac tu).

Tvrdí, že ich organizácie sú proti diskriminácii akejkoľvek skupiny občanov v SR. “Ale aj proti diskriminácii rodín a detí, ktorým patrí právo na otca a mamu. Tie svoju stratégiu nemajú,” uviedol. Preto spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami žiada vládu, aby namiesto súčasnej stratégie vypracovala dokument na ochranu a podporu rodiny na Slovensku.

Viac o petícii sa dozviete na www.peticie.com, kde jej zároveň môžete vyjadriť podporu svojím podpisom.

ml