Môj profil 
Predplatné
V Bratislave vníma nedostupnú odbornú sociálnu pomoc. Kapacity sociálnych služieb v meste sú podľa Káru na takej nízkej úrovni, že nepokrývajú ľudí bez domova. “To znamená, že ten systém sociálnych služieb je nefunkčný, ak by sme na to pozreli zo všeobecného hľadiska,” skonštatoval. Na úrovni štátu sa podľa Káru udiala decentralizácia sociálnych služieb a boli prenesené kompetencie na mestá a obce, avšak neboli prenesené financie.
Vzorku 5806 bezdomovcov v hlavnom meste tvoria takmer z 80 percent muži a zvyšnú časť ženy. Z hľadiska veku je viac ako polovica (53,80 percenta) ľudí na ulici vo veku 40-64 rokov. Tretina bezdomovcov je vo veku 27-39 rokov. Vek 18-26 rokov má 12 percent a nad 65 rokov je 4,20 percenta ľudí bez domova.
Praha má podľa jeho slov v porovnaní s Bratislavou nižší počet ľudí bez domova na počet obyvateľov. Zdôvodňuje to práve vyššou rozvinutosťou sociálnych služieb v Česku. “Budapešť má tiež lepšie rozvinuté služby. Je tam lepšie spravená legislatíva. Napríklad je tu zákon, ktorý hovorí, že ak má mesto nad 50.000 obyvateľov, tak zo zákona tam musia vzniknúť konkrétne sociálne služby, nocľaháreň alebo denné centrum,” vysvetlil.
Na území Bratislavy bolo ročné financovanie vybraných projektov a služieb pre ľudí bez domova v roku 2014 vo výške 1.657.059 eur. “Okolo 18 percent dal štát, 11 percent Bratislavský samosprávny kraj, 6,5 percenta hlavné mesto, 1,6 percenta mestské časti, 25,8 percenta súkromný sektor a 36 percent pochádzalo z iných zdrojov mimovládnych organizácií,” spresnil Kára.
Kancelária primátora hlavného mesta zriadila v lete pracovnú skupinu zameranú na vznik stratégie riešenia problematiky ľudí bez domova, a to na základe ponuky OZ Vagus. Z tohto dokumentu vychádzajú aj uvedené údaje.
Cieľom stratégie je tvorba koncepčného materiálu v horizonte realizácie rokov 2016 až 2021 za účelom riešenia problematiky ľudí bez domova v Bratislave. Vo finálnej podobe by mal byť tento materiál predložený bratislavskému mestskému zastupiteľstvu v jarných mesiacoch budúceho roka.
V akčnom pláne pre rok 2016, ktorý je základom pre začiatok dlhodobého koncepčného riešenia problematiky, členovia pracovnej skupiny počítajú s finančnou podporou existujúcich sociálnych služieb, napríklad s podporou grantového programu zameraného na integráciu bezdomovcov, realizáciou ich sčítania či vzdelávania pracovníkov hlavného mesta a jeho mestských častí. Na tieto i ďalšie opatrenia požadujú mimovládne organizácie od bratislavského magistrátu z rozpočtu sumu celkovo 287.000 eur.
“V rozpočte mesta na rok 2016 je však navrhnutých 238.000 eur. Sme radi, že aspoň nejakou časťou sa podarilo kancelárii primátora rešpektovať našu prácu. Napriek tomu tých 50.000 eur budeme musieť niekde rozprestrieť, lebo budú chýbať,” dodal Kára.
O rozpočte hlavného mesta, a teda aj o financiách určených na tento akčný plán, ešte budú rokovať mestskí poslanci vo štvrtok 10. decembra.
Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová TASR informovala, že kým na rok 2016 navrhuje mesto vo svojom rozpočte vyčleniť na pomoc ľuďom bez domova 238.000 eur, v roku 2015 predstavovala vyčlenená suma 126.000 eur a v roku 2014 pôvodne len 40.000 eur. “Výška navrhovaných zdrojov na pomoc ľuďom bez domova tak odráža fakt, že vedenie hlavného mesta považuje riešenie tejto problematiky za veľmi dôležité,” tvrdí.
Primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal uviedol, že magistrát sa snažil vyčleniť v rozpočte maximálnu sumu, aká je možná, na podporu projektov v tejto oblasti.
Z počtu 5000 ľudí, ktorí sú v Bratislave bez domova, okolo 60 percent podľa OZ Vagus nepochádza z Bratislavy, ale z ostatných častí Slovenska. Náklady na riešenie tohto sociálneho problému však podľa Skokanovej znáša hlavné mesto. “Mesto v tomto roku podporilo projekty viacerých neziskových organizácií a občianskych združení pracujúcich s ľuďmi bez domova. Avšak vzhľadom na čísla potrebujeme v tomto smere pomoc aj od štátu,” podotkol primátor s tým, že v tomto smere sa obráti aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
