Miloslav Čaplovič: Vojenská prehliadka vzdá hold padlým vojakom a veteránom SNP

Bratislava 28. augusta 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR–Martin Palkovič)

Vojenská prehliadka pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania (SNP) je dôstojným spôsobom, ako vzdať hold tak vojakom padlým v povstaní, ako aj posledným žijúcim veteránom. V diskusii na TABLET.TV to v reakcii na kritické názory, podľa ktorých by oslavy nemali mať vojenský rozmer, povedal riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič

„Z môjho pohľadu je hlavný zmysel prehliadky v tom, aby sme si uctili spolubojovníkov, našich starých a prastarých otcov. Nevidím v tom politiku. Je to rámec, aký nájdeme v Spojených štátoch, vo Francúzsku, v okolitých krajinách,“ povedal. „Ak niekto povie, že čo majú oslavy SNP spoločné s vojakmi, tak v prvom rade to boli vojaci, ktorí organizovali Slovenské národné povstanie,“ upozornil Čaplovič, podľa ktorého má prehliadka zmysel aj ako prezentácia Ozbrojených síl SR pred verejnosťou.

Na príprave prehliadky sa podľa neho z metodického hľadiska podieľal aj VHÚ. „My sa na tom budeme podieľať aj tým, že tam budú aj určité historické celky, ktoré budú pochodovať v historických rovnošatách. Zapožičiame historické vojenské zástavy a historické zbrane, múzejné exponáty, ktoré sú delaborované a budú slúžiť aj pre túto prehliadku,“ uviedol Čaplovič.

Jedným z hrdinov SNP, ktorých si budeme v Banskej Bystrici pripomínať, bude aj generál Ján Golian. Hoci v boji proti nacistom obetoval život, povojnový komunistický režim ho spočiatku vyhlasoval za zradcu, prenasledoval jeho manželku Jarmilu, aj malého syna Ivana. Ten sa narodil iba niekoľko týždňov pred vypuknutím SNP a jeho 75. výročia sa nedožil, zomrel 29. júla tohto roku.

„Mama Jarmila sa s Ivanom Golianom vrátila do Čiech. Prelínanie s jeho otcom, ktorého režim zatracoval, sa prejavilo na jeho živote, aj živote celej rodiny. Jeho matka bola väznená, vo výchove bol u strýka. Meno Golianovho otca potupili,“ povedal na margo mladosti Ivana Goliana Čaplovič.

„Situácia sa zmenila až v 60. rokoch. V roku 1968 prišlo prvé vytriezvenie v súvislosti s tým, kto mal hlavný podiel na SNP, aké to boli sily. Druhá vec je, že Ivan Golian mal blízko k undergroundu a Charte’77. Takže režim sa k nemu aj v čase normalizácie správal tak, že mohol pracovať len ako technik laboratórnych prístrojov. Až posledné roky života mohol pracovať v Národnom múzeu na Vítkove. Bol to veľký čitateľ kníh a vzdelaný človek a je škoda, že odišiel skôr, ako nám mohol viac povedať o svojom živote a živote svojich blízkych,“ zhrnul Čaplovič.

Slovenské národné povstanie malo podľa Čaploviča viac vývojových častí. „Podľa pôvodných plánov malo vypuknúť až v čase, keď bude Červená armáda na úrovni Krakova a priesmyky na Dukle sa otvoria prostredníctvom dvoch východoslovenských divízií. Mali umožniť rýchly prielom až po Budapešť a dostať do obkľúčenia nemecké jednotky, ktoré spolu s maďarskými bránili Karpatský oblúk až po Rumunsko,“ vysvetľuje.

Kvôli tomu, že na Slovensku sa už v priebehu leta uskutočnilo množstvo partizánskych akcií, sa podľa neho muselo nakoniec improvizovať. „Skupina okolo veliteľa Jozefa Dobrovodského v Žiline začala 29. augusta klásť Nemcom odpor. Vo večerných hodinách veliteľ Vojenského ústredia Ján Golian vyhlásil heslo „Začnite s vysťahovaním“. SNP teda vypuklo improvizovane a zapojili sa doň všetky vojenské posádky na strednom Slovensku a časť na východnom a západnom Slovensku,“ povedal Čaplovič.

Aj vďaka zle zvládnutej koordinácii na slovenskej strane sa Nemcom podarilo dezorganizovať a bez boja odzbrojiť východoslovenské divízie. „Niektorí vojaci odišli domov a iní prešli na povstalecké územie,“ poznamenal Čaplovič.

Prvá fáza SNP sa podľa neho uskutočnila od vypuknutia do 9. septembra, keď sa bránil prístup pri Žiline, horné Ponitrie, okolie Ružomberka. Ťažké boje boli pri Strečne. „V prvej fáze povstania bolo k dispozícii 18.000 vojakov zo slovenskej armády, ktorých počet sa po prvej mobilizácii zvýšil na 47.000 a po druhej, ktorá bola už koncom septembra, na 60.000 vojakov. K tomu treba pripočítať približne 18.000 partizánov,“ povedal Čaplovič.

Nemci mali podľa neho k dispozícii o niečo menej pechoty, zato však omnoho modernejšiu techniku. „Mali sme napríklad vyše sto tankov, ale z toho iba štyridsať bolo bojaschopných. Nemci nasadili okolo 90 tankov a 40 samohybných diel. V delostrelectve sme mali prevahu, ale skôr v kvantite, nie v kvalite. V prvej fáze SNP Nemci ovládli vzdušný priestor nad Slovenskom, operovali z letiska v Malackách,“ povedal Čaplovič. Na prelome septembra a októbra 1944 sa podľa neho situácia v tejto oblasti dočasne zmenila, keďže spojenecké letectvo zbombardovalo letisko v Malackách a povstalci získali podporu 1. česko-slovenského stíhacieho pluku.

„Po 18. októbri začína nemecká generálna ofenzíva, povstalecké územie sa postupne zmenšuje. Po deviatich dňoch, 27. októbra, generál Rudolf Viest, ktorý začiatkom októbra prevzal velenie, vydal rozkaz na prechod na partizánsky spôsob boja,“ povedal Čaplovič s tým, že povstanie bolo vojensky porazené, ale odboj v horách pokračoval aj naďalej.