Slovenskej verejnosti akosi unikla výzva vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej na prepustenie mnohých odsúdených s cieľom vyhnúť sa, kvôli pandémii SarsCoV2 (choroby Covid19), predpokladanej „devastácii“ v afrických väzniciach. Tieto sú už desaťročia povestné brutalitou a príšernými (nielen hygienickými) podmienkami, kde európske väznice v porovnaní vyzerajú ako luxusné hotely. Na túto výzvu reagovali niektorí štátni predstavitelia afrických krajín, najmä však štátov severnej Afriky. K dnešnému dňu vydali oslobodzujúce rozhodnutia pre viac ako 15 000 odsúdených väzňov, a to z dôvodu epidémie v Maroku, Alžírsku, Tunisku a Líbyi.

Tu by mali predstavitelia exekutívy v európskych štátoch spozornieť, lebo i na gréckych hraniciach sa v posledných týždňoch dejú vážne incidenty. Turecko podniká otvorene nepriateľské kroky, keď opäť podporuje presun migrantov z ázijských krajín do EU. Videá z týchto incidentov alebo z násilností na niektorých gréckych ostrovov, ktoré sú preplnené migrantami, sú už notoricky známe. Slovenská politická scéna je však zamestnaná mediálnym marketingom súčasnej vlády, ktorý nahrádza tak potrebné konceptuálne a strategické riešenia epidemiologickej krízy.

A práve tieto geopolitické udalosti sú jasnou výstrahou pre slovenskú exekutívu, keďže podobné rozhodnutie (ako predstavitelia niektorých afrických štátov) prijal i francúzsky minister spravodlivosti Michèle Belloube. Oznámil totiž prepustenie 130 islamistov odsúdených za terorizmus, čo hlavný mediálny prúd totálne ignoroval a táto informácia úplne zanikla v tzv. korona hystérii.  To je doslova mediálna bomba, ktorá vôbec nevybuchla, na rozdiel od súčasnej epidémie. Ak ide o prepustených väzňov v krajinách severnej Afriky, tak väčšina z nich sú zločinci usvedčenými z drobných trestných činov alebo ktorí si už odsedeli väčšinu trestu.

Európske štáty by nemali podceňovať bezpečnostné riziká spojené s bezpečnosťou a zločinom v krajinách, ktoré môžu byť viac zasiahnuté hospodárskou krízou a spôsobiť novú vlnu migrácie, najmä z dlhodobého hľadiska. Napríklad v Tunisku obyvateľstvo nechce znášať prísne obmedzenia (celková karanténa a zákaz vychádzania), ktoré vyhlásili úrady, a na uliciach sa vyskytujú prípady konfrontácie s vojakmi.
Alžírsko (významný obchodný partner Talianska – obchod s plynom), ktoré je najväčšou krajinou na africkom kontinente, je štátom, ktorý môže utrpieť najväčšie straty v dôsledku klesajúcich cien ropy, keďže 90 percent jeho ekonomiky je založenej na predaji uhľovodíkových produktov.

V prípade núteného zastavenia hospodárstva (ktoré tak rád propaguje slovenský premiér), najmä v oblasti cestovného ruchu, bude mať Maroko ťažkosti s hľadaním alternatívnych zdrojov peňažných tokov, ktoré obvykle predstavuje turistický ruch, a ktoré do krajiny posielajú vysťahovalci. Líbya je osobitný bezpečnostný problém, kde po vojenskom zásahu USA a NATO nastal chaos nevídaných rozmerov, kde terorizmus, zločin, obchodovanie s ľuďmi, vojna a teraz aj koronavírus sú každodennou realitou.

Najväčšia migračná hrozba, ak ide o Afriku, však pochádza z Líbye. To, čo sa už od pádu režimu Kaddáfího deje v Líbyi, je najmä pre talianske bezpečnostné orgány skutočnou nočnou morou pre obnovenie stability v spoločnosti. Bezpečnostná situácia v Taliansku je od roku 2015 výbušným mixom obchodovania s ľuďmi, vojnou na uliciach s migrantami, terorizmom, organizovaným zločinom a od jesene 2019 (prvé prípady) aj s koronavírusom. Pórovitosť európskych hraníc pripomína (napriek existencii Frontexu) ementál a prítomnosť obchodníkov s ľuďmi v najbližšej dobe spôsobí reťazovú reakciu na druhej strane Stredozemného mora.

Doteraz úrady OSN v západnej Líbyi oznámili prepustenie približne 500 väzňov, pričom podľa vlády (východná Líbya), ktorú medzinárodné spoločenstvo neuznáva, ide o najmä o ľudí zapojených do „hrozných zločinov“, a o ktorých sa nevie kde sa nachádzajú. Sú tu dokonca obvinenia vlády v Tripolise, že používajú týchto väzňov na fronte proti líbyjskej národnej armáde generála Khalifa Haftara južne od Tripolisu.

Zopár ďalších varujúcich čísiel zo severnej Afriky: Alžírsky prezident Abdelmadjid Tebboune na základe ustanovení proti šíreniu koronavírusu udelil milosť ďalším 5037 väzňom. Hlava štátu okrem toho nariadil čiastočné zníženie trestu pre uväznené osoby, ktoré sa dopustili ľahkých zločinov a ktoré majú viac ako 60 rokov. Začiatkom apríla udelil marocký kráľ Mohammed kráľovskú milosť 5 654 väzňom. V Tunisku  bolo z väzenia prepustených 3276 zločincov rôzneho druhu. Treba pripomenúť, že z Tuniska, že najväčší počet prisťahovalcov do Talianska bol v roku 2019 najmä na  Sardíniu.

Ukazuje sa hrozivý bezpečnostný fakt, a to obnovený nárast činnosti pašerákov ľudí v celom stredomorí, ktorý v marci krátkodobo poklesol z dôvodu mimoriadnej situácie spôsobenej programom Covid-19. Turecko sa tiež pripojilo k tomuto trendu, lebo bol prijatý zákon, ktorý umožňuje dočasné prepustenie viac ako 45 000 väzňov, hlavne politických oponentov súčasnej moci. Nemožno zabúdať na skutočnosť, že turecký väzenský systém je jedným z najviac preťažených na svete, kde počet väznených občanov je vyše 300 000 ľudí. Spolu s migrantmi z iných krajín predstavuje táto skutočnosť veľké bezpečnostné riziko voči Grécku a celej EU.

Súčasná epidemiologická kríza môže uvoľniť novú veľkú vlnu migrácie zo severnej Afriky na starý kontinent s prémiovým bonusom vo forme zločincov, ktorí boli prepustení z väzenia. A k tomu treba teoreticky brať do úvahy, že týmto spôsobom môžu zareagovať ďalšie africké štáty a výsledkom nebudú čísla v desaťtisícoch ale rádovo oveľa vyššie. Spolu s migračnými tlakmi z Ázie ide o vážny bezpečnostný problém dlhodobého charakteru. Ako sú slovenské silové rezorty pripravené na riešenie  migrácie, ktorá má podľa doterajších empirických ale i historických skúseností deštruktívny vplyv na európsku civilizáciu?

René Balák