Môj profil 
Predplatné
Poznamenala, že vládny návrh vytvára zdanie, že do procesu koncepčných a systémových zmien, ktoré majú zdynamizovať, ozdraviť a zefektívniť celé súdnictvo, boli zahrnuté rôznorodé skupiny tvorené zo sudcov, advokátov, exekútorov, notárov a expertov na právnu históriu a európske právo. „Avšak mňa veľmi mrzí, že do tejto skupiny neboli zahrnutí neadvokáti, neprofesionáli, ktorí na dobrovoľnej báze pomáhajú mnohým ľuďom pri obhajobe ich práv na súde. Jedným zo základných cieľov, ktoré má táto systémová zmena priniesť, by mala okrem iného byť aj lepšia prístupnosť k spravodlivosti. A dnes je stav taký, že kto nemá na advokáta potrebné zdroje, nemajetní ľudia – takí nemajú ani právo na spravodlivosť, o vymožení svojich oprávnených nárokov cez súd nemôžu ani snívať. Takáto je rovnosť šancí v reáli,“ prízvukuje.
Poslankyňa poukazuje na to, že už dlhodobo v našej spoločnosti majú práva zaručené predovšetkým tí, čo majú dostatok finančných prostriedkov a tak sa Ústavou garantované práva na rovnosť pred zákonom stáva v skutočnosti iba fraškou. „V skutočnosti na práva a spravodlivosť má nárok ten, čo má na advokátov. Môže nás takéto nastavenie súdnictva utvrdiť v tom, že žijeme v spravodlivom právnom režime? Ťažko….., za predpokladu, že seba samých nechceme klamať a nechceme žiť v klamstve, to potvrdiť nemôžeme,“ tvrdí.
Zdôrazňuje, že v sťaženom právnom režime existujú ľudia, ktorí v dobrej viere – aj napriek tomu, že nemajú právnické vzdelanie, pomáhajú poškodeným a na právach ukráteným ľuďom. „Za týmto účelom vytvorili i občianske organizácie, aby tak vykryli to prázdno, v ktorom niet pomoci pre nemajetných ľudí. Do určitej miery ich v ich záslužnej činnosti podporoval i štát, avšak s podporou štátu pre mimovládne organizácie, to ide čoraz viac, z roka na rok dole vodou. A ak už aj finančná podpora pre tieto organizácie chýba. Zaráža ma, že z praxe vyprofilovaných ľudí, niekoľko rokov pôsobiacich v advokácii, neprizvali k spolupráci pri tvorbe návrhov pre reformu súdneho režimu. Ak sa nový koncept tvorí v uzavretom a vybranom okruhu, je vôbec otázne, nakoľko tento koncept prinesie skutočnú kvalitatívnu zmenu, ktorou sa zvýši dôvera ľudí k súdom,“ podčiarkla Helena Mezenská.
„Zákonník práce so zacieleným zámerom na odbúranie nekalých praktík, ktoré parazitovali na zamestnancoch aj po pripomienkach prezidenta, prešiel a rovnako to bolo so zákonom o verejnom obstarávaní. Ten je veľmi neprehľadný a nech už znie akokoľvek, pokiaľ sa ním budú riadiť a obstarávať verejné zákazky nečestní ľudia, najlepšie jeho znenie budú vedieť na úkor celej spoločnosti obísť. Viac ako definície zákonu u nás zlyháva mravnosť a dobromyseľnosť kompetentných ľudí“ domnieva sa poslankyňa.
Informovala, že sa uskutočnila pomerne búrlivá rozprava k skrátenému konaniu k zákonu o starobnom dôchodkovom sporení. „Týmto zákonom, ak to poviem ľudovo, sa otvára druhý pilier. Podľa pripraveného návrhu sa umožní sporiteľom voľba z druhého piliera vystúpiť. Druhý pilier bol vládou a aj v rozprave vládnymi poslancami riadne spochybnený, prirovnali ho k nebankovým subjektom. Argumentovali to tým, že očakávania ľudí, ktorí v dôvere vstúpili do sporiaceho druhého piliera, sa nenaplnili a prvé výplaty dôchodkov sú pod úroveň – 10 – 20 eur. Nenapĺňajú sa tak sľuby o švajčiarskych dôchodkoch, ktorými podľa vlády boli ľudia predošlou vládou podvedení,“ uzatvára svoj komentár poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.
eu
.JPG)
