Washington 9. februára 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP)

Merkelová budem s Obamom diskutovať o Ukrajine

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová dorazila dnes do Bieleho domu na rokovania s americkým prezidentom Barackom Obamom. Očakáva sa, že sa sústredia na eskaláciu násilia na Ukrajine, informovala tlačová agentúra DPA.

Merkelová bude zrejme s Obamom diskutovať o mierovom pláne, na ktorom sa podieľajú Nemecko, Francúzsko, Rusko a Ukrajina a ktorého cieľom za zastaviť boje na východe Ukrajiny, dodala DPA.

BBC uviedla, že návštevu sprevádzajú správy o narastajúcich nezhodách medzi USA a EÚ o tom, ako treba riešiť pokračujúcu situáciu na Ukrajine. Pripomenula, že od apríla 2014 padlo v bojoch ukrajinských síl s proruskými povstalcami asi 5400 ľudí.

Obama: Izolácia Ruska sa ešte zhorší, ak nezmení svoj postup na Ukrajine

Obama dnes vyhlásil, že Spojené štáty a ich európski spojenci sú stále odhodlaní hľadať diplomatické riešenie existujúceho napätia s Ruskom, ktoré spôsobuje konflikt na Ukrajine.

„Aj keď pracujeme na diplomatickom riešení, dnes znova jasne upozorňujeme, že ak bude Rusko pokračovať vo svojom súčasnom smerovaní, ktoré ničí ruskú ekonomiku a poškodzuje ruský ľud, a má aj strašný dopad na Ukrajinu, izolácia Ruska sa bude iba zhoršovať – politická aj ekonomická,“ vyhlásil Obama vo Washingtone na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou po ich stretnutí. Informácie priniesli tlačové agentúry Reuters a AP.

Obama prisľúbil, že bude pokračovať v ekonomických sankciách voči Rusku a zároveň spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom na vyvíjaní diplomatického nátlaku.

„Absolútne sa zhodujeme v tom, že v 21. storočí nemôžeme nečinne stáť a jednoducho dovoliť, aby boli hranice Európy prekresľované hlavňou zbrane,“ povedal Obama.

Šéf Bieleho domu tiež vyhlásil, že ruská agresia voči Ukrajine len posilnila jednotu Spojených štátov a ich partnerov v Európe i po celom svete.

Americký prezident takisto povedal, že Rusko porušilo takmer každý záväzok, ktorý odsúhlasilo v predchádzajúcej mierovej dohode z bieloruského Minska. A zdôraznil, že ruské sily namiesto stiahnutia sa naďalej operujú na východe Ukrajiny a koordinujú útoky.

Upozornil tiež, že Rusko poslalo na Ukrajinu ďalšie tanky, ťažké delostrelectvo a posádky obrnených vozidiel. A dodal, že separatisti dobyli za pomoci Ruska ďalšie územie.

Merkelová: Staviame na diplomatické riešenie, vojenské na Ukrajine nevidím

Angela Merkelová po dnešnom stretnutí s prezidentom USA Barackom Obamom opakovane zdôraznila svoje odmietavé stanovisko k vojenskému riešeniu konfliktu na Ukrajine.

„Naďalej staviame na diplomatické riešenie. … Vojenské riešenie nevidím,“ citovala jej slová tlačová agentúra DPA.

Na margo plánovaného stredajšieho summitu o ukrajinskej kríze v Minsku nemecká kancelárka vyhlásila, že úlohou dňa je hľadať riešenia, nie v zmysle sprostredkovania, ale v záujme európskeho mierového poriadku. Úspech v Minsku však vôbec nie je istý, zdôraznila.

Barack Obama a Angela Merkelová pohrozili podľa DPA ďalšími ekonomickými sankciami voči Ruskej federácii, ak stredajšie rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom neprinesú konkrétne výsledky.

Merkelová po stretnutí s americkým hostiteľom podčiarkla každopádne pokračovanie jednoty aliancie medzi USA a Európskou úniou.

Bez ohľadu na škandál okolo zhromažďovania informácií americkou Národnou bezpečnostnou agentúru (NSA) podčiarkla význam podpory USA v boji proti terorizmu, a to napriek tomu, že odlišné názory na niektoré otázky v sfére tajných služieb, ako pripustila, pretrvávajú. V súvislosti s hrozbou terorizmu však vidíme, ako úzko musíme spolupracovať, konštatovala a dodala, že americká strana poskytla mnohé dôležité informácie, ktoré sa týkali aj bezpečnosti Nemecka. Na túto spoluprácu by Berlín nechcel rezignovať, vyplynulo z kancelárkiných slov.

Šéfka nemeckej spolkovej vlády vo Washingtone zdôraznila, že je nutné naďalej hovoriť o pomere medzi slobodou a ochranou údajov, aj keď sa aktuálne ocitol jasne v popredí boj proti teroristickým hrozbám.

Obama počas tlačovej konferencie s Merkelovou riešil ak otázku jadrovej dohody s Iránom 

Prezident Barack Obama dnes vyhlásil, že prišiel čas, aby sa Irán rozhodol, či prijme jadrovú dohodu, informovala tlačová agentúra Reuters.

Irán a skupina šiestich svetových veľmocí dúfajú, že do marca dospejú k všeobecnému náčrtu dohody o spornom iránskom jadrovom programe. Konečný termín bol predĺžený, ale Obama tvrdí, že nepokladá ďalšie predlžovanie za užitočné, ak Irán nesúhlasí so základným rámcom dohody.

Nemecko je tiež účastníkom rokovaní o iránskom jadrovom programe, spolu s Ruskom, Čínou, Britániou a Francúzskom.

„V tomto kritickom okamihu nevnímam ďalšie predlžovanie rokovaní za užitočné, ak nesúhlasia so základnou formuláciou a s podstatou, ktorú požaduje svet,“ zdôraznil americký líder na tlačovej konferencii po stretnutí s Merkelovou.

Obama novinárom povedal, že predĺžené rokovania boli „dobre stráveným“ časom. Takisto uviedol, že technické záležitosti sú už vyriešené a jedinou zostávajúcou otázkou je to, či má Irán politickú vôľu a túžbu dosiahnuť dohodu.

„Teraz už vieme, že záležitosti nemajú technický charakter. Teraz ide o toto: má Irán politickú vôľu a túžbu dospieť k dohode?,“ citovala Obamu agentúra Reuters.

Obama tiež vysvetlil prečo sa nestretol s izraelským premiérom Netanjahuom

Obama obhajoval svoje rozhodnutie nestretnúť sa s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom počas jeho nadchádzajúcej návštevy Washingtonu odôvodnením, že základné pravidlo protokolu prikazuje nestretávať sa s čelnými svetovými politikmi tesne pred voľbami v ich krajinách.

„Máme prax nestretávať sa s lídrami tesne pred ich voľbami,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

„Niečo z tohto má do činenia s tým, ako robíme obchod a myslím si, že je pre nás dôležité zachovávať tento protokol, pretože americko-izraelský vzťah nie je o jednej konkrétnej strane,“ citovala Obamu agentúra Reuters.

Americký prezident dodal, že ak by Merkelovú čakali v dohľadnom čase voľby, nebola by pozvaná do Bieleho domu a veľmi pravdepodobne by o stretnutie ani nepožiadala.

Izraelská opozícia v sobotu vyzvala premiéra Netanjahua, aby zrušil plánovaný marcový prejav pred americkým Kongresom, pretože spory okolo načasovania jeho návštevy „vážne poškodzujú strategické vzťahy Izraela s USA“. Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov, dolnej komory amerického Kongresu, John Boehner pozval izraelského premiéra, aby vystúpil 3. marca v Kongrese a podľa agentúry Reuters ho presvedčil, že pozvanie podporujú ako republikáni, tak demokrati. Nahneval tým však Biely dom, ktorému sa nepáči načasovanie vystúpenia dva týždne pred izraelskými parlamentnými voľbami.

Obama priznal, že odpočúvanie Merkelovej pokazilo dojem Nemcov z jeho vlády

Prezident Barack Obama dnes vyhlásil, že odhalenia o americkom sledovaní nemeckej kancelárky Angely Merkelovej „pokazili dojem“, aký majú Nemci z americkej vlády.

Obama počas spoločnej tlačovej konferencie s Merkelovou v Bielom dome povedal, že pracuje na obnovení dôvery Nemecka a ostatných svetových partnerov, a to odvtedy, čo bývalý americký spolupracovník Edward Snowden začal v roku 2013 vyzrádzať dokumenty opisujúce špionážne operácie americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA).

Snowden odhalil, že tajná služba NSA odpočúvala Merkelovej telefonáty už v roku 2010, pripomenula tlačová agentúra Reuters. „Niet pochýb, že Snowdenove odhalenia pokazili dojem Nemcov z americkej vlády a z našej spolupráce v oblasti špionáže,“ povedal Obama.

Americký prezident upozornil, že pracuje na prehodnocovaní tejto vládnej politiky a na jej väčšej transparentnosti. Merkelová nevyužila na spoločnej tlačovej konferencii príležitosť, aby skritizovala americké sledovanie – naopak, pochválila americké špionážne služby za ich spoluprácu s Nemeckom v boji proti bezpečnostným hrozbám.

„Inštitúcie Spojených štátov nám stále poskytujú množstvo veľmi dôležitých informácií a my o ne nechceme prísť,“ uviedla Merkelová v Bielom dome prostredníctvom tlmočníka do angličtiny.

Obama vyjadril názor, že Nemci by mali Spojeným štátom dať „možnosť pochybovať“, vzhľadom na dobrú spoluprácu oboch krajín v nedávnom aj súčasnom období.

mž