MENŠINY:Väčšina úradov, kde sa používa jazyk menšiny, nemá dvojjazyčné formuláre

Bratislava 27. decembra (TASR) – V súlade so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín dodržujú orgány miestnej štátnej správy najviac povinnosť upozorniť na možnosť používať jazyk národnostnej menšiny. Takisto dbajú na označenie svojho sídla aj v menšinovom jazyku. Nedostatočne však zabezpečujú dvojjazyčné úradné formuláre. Uvádza sa to v prieskume Úradu vlády SR, ktorý je súčasťou správy o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky.

Výsledky prieskumu boli zostavené prostredníctvom dotazníka, ktorý dostalo 124 štátnych úradov v obciach, kde sa používa jazyk národnostnej menšiny. Otázky sa týkali používania jazyka národnostnej menšiny v pôsobnosti týchto orgánov. Na základe odpovedí sa zákon o používaní jazykov národnostných menšín najviac dodržuje v oblasti viditeľných upozornení na možnosť používať jazyk menšiny v úradnom styku. Takmer 78 percent oslovených úradov uviedlo, že si túto zákonnú povinnosť plní, naopak 21 percent úradov uviedlo, že takúto informáciu v jazyku národnostnej menšiny vo svojich priestoroch nemá.

Viac ako tri štvrtiny úradov (76 percent) sú takisto označené okrem štátneho jazyka i v jazyku národnostnej menšiny. V prípade dvojjazyčných úradných formulárov však iba sedem percent príslušných orgánov verejnej správy uviedlo, že všetky úradné formuláre majú k dispozícii aj dvojjazyčne. Naopak, 90 percent úradov priznalo, že disponujú len niektorými dvojjazyčnými formulármi.

V prieskume sa takisto zisťoval spôsob, akým orgány miestnej štátnej správy zabezpečujú možnosť používania jazyka národnostnej menšiny. Väčšina úradov (63 percent) tak robí prostredníctvom svojich interných zamestnancov, ktorí ovládajú jazyk národnostnej menšiny. Inú možnosť, napr. prostredníctvom prekladateľskej agentúry, uviedlo 15 percent úradov. Približne 16 percent úradov odpovedalo, že možnosť používania jazyka národnostnej menšiny vôbec nezabezpečujú.

Podľa údajov z dotazníkového prieskumu Úrad vlády SR takisto zistil, že napriek možnosti požiadať o dvojjazyčné verejné listiny občania o tieto dokumenty záujem nemajú. V období od 1. júla 2012, teda od začiatku obdobia, odkedy občania majú možnosť požiadať o vydanie dvojjazyčných dokumentov (povolení, oprávnení, potvrdení či vyhlásení), orgány miestnej štátnej správy žiadnu dvojjazyčnú verejnú listinu nevydali.

Správu o stave používania jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike prerokovala a zobrala na vedomie vláda SR na svojom poslednom tohtoročnom zasadaní 19. decembra. Informácia je prvou takouto správou v histórii SR. Povinnosť vypracovávať správy o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky raz za dva roky zaviedla novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín v roku 2011.

em ed