Celá vec sa má tak, že podobnú právomoc ani nemá. Nemôže vyšetrovať prípady spojené s aktmi agresie, obsadenia územia a pod. Takže nemôže posúdiť ani žiadosť Ukrajiny o odsúdenie „anexie Krymu“. Viacerí ukrajinskí politici, analytici a médiá reagovali na túto správu z Haagu dosť nervózne, podráždene a samozrejme rozčarovane.
Niektorí kompetentní sa v Haagu predsalen pokúsili zmierniť rozčarovanie Kyjeva a darovali mu síce menšiu, ale predsa nádej. Napríklad, hovorca Medzinárodného trestného súdu v Haagu Fadi El Abdallah pre médiá povedal: „Toto ustanovenie je síce zaznamenané v Rímskom štatúte, ale vstúpi do platnosti až v r. 2017. V novembri 2017 by sa malo hlasovať o tom, či toto ustanovenie bude aktivované alebo nie. Záleží iba na výsledkoch hlasovania, ako to dopadne a potom budeme vedieť, ako to bude v praxi – aké trestné činy budú spadať do kompetencie Medzinárodného trestného súdu,“ podčiarkol.
Pripomenul taktiež, že aby sa zmenil štatút tohto súdu, zmeny musia byť ratifikované členskými štátmi – odhlasovať by to malo najmenej 30 štátov. Hovorca Medzinárodného trestného súdu v Haagu Fadi El Abdallah však povedal aj to, čo zjavne nepotešilo Kyjev: „Ukrajina nebude môcť podať sťažnosť ani potom, keď vstúpi do platnosti toto ustanovenie. Nemyslím si, že by to platilo v prípade udalostí, ktoré sa odohrali v minulosti. Preto súd túto udalosť asi nevezme do úvahy, pretože sa odohrala pred vstupom do platnosti tohto ustanovenia,“ poznamenal.
Eugen Rusnák



















