Môj profil 
Predplatné
„Každý rok vyberáme ľudí, ktorí sú nominovaní záchranármi a vždy sa snažíme vybrať tých, ktorí prispeli nejakým spôsobom k slovenskému záchranárstvu a niečo po sebe zanechali. Stále je to o srdci, nemusia mať vedomosti, tituly, je to o stope, ktorú po svojej práci zanechajú,“ uviedol pre TASR predseda etickej komisie pri SKZZ Boris Lackovič.
Medzi ocenenými bola napr. aj Alena Koščáková, ktorá podľa neho zanechala stopu na oddelení ARO v Poprade, ale aj na tamojšej záchranke, kde pôsobila vo vedúcich funkciách. „Ja som mala svoj prvý výjazd práve na popradskej záchranke, kde som sa dostala náhodou. Od roku 1981 som tam pôsobila, 33 rokov som robila striedavo na záchranke i na oddelení ARO. Bolo strašne veľa tých výjazdov, ale nedá sa povedať, ktoré vo mne zanechali najväčšiu stopu. Ťažko mi vždy bolo pri deťoch, keď boli choré. Napríklad jedno dievčatko som viezla na smrť domov, keďže mala nádor na mozgu, bola taká optimistická, aj som zabudla zobrať veci zo sanitky a nevedela som sa zmieriť s tým, že takéto dievčatko musí zomrieť,“ spomína Koščáková.
Vodič Pavol Dovjak, rodák z Levoče, stál pri zrode záchrannej služby v Kežmarku. Aj preto si dnes odniesol ocenenie v rámci Galérie cti. „V roku 1989 nastúpil ako vodič sanitného vozidla, o rok neskôr už pracoval pre prvú záchranku, ktorú v Kežmarku založili. So svojou posádkou dosahoval aj veľmi dobré výsledky na medzinárodných súťažiach. Jeho spolupracovníci ho hodnotia ako vynikajúceho záchranára a ústretového kolegu. Jeho práca bola prínosom, počas 23 rokov nemal žiadnu nehodu,“ priblížil ďalšieho z ocenených Lackovič. Dovjak pri ocenení konštatoval, že bez svojich kolegov by v práci nikdy nič nedokázal.
Libuša Blaščáková z tímu leteckých záchranárov Air Transport Europe pracovala dlhé roky na poste vrchnej sestry a aj ona si dnes odniesla z Popradu ocenenie. Jej kolegovia ju charakterizovali ako pracanta, pedanta a človeka vždy s dobrou náladou. „Je to pre mňa veľké prekvapenie. Som veľmi rada, že som mohla pracovať na takom špičkovom oddelení. Práca to bola ťažká, ale pre mňa aj veľmi zaujímavá. Stala sa aj mojím koníčkom,“ konštatovala Blaščáková.
V neposlednom rade bol dnes ocenený aj vodič záchranár Tomáš Bašta, ktorý v košickej záchranke motivoval mladých ľudí, aby sa stali súčasťou záchranného systému. „Jeden z takých momentov, na ktorý asi nezabudnem, bola havária električky v Košiciach, to bolo naozaj ťažké,“ priblížil Bašta, ktorý pre košickú záchranku pracoval do minulého roku. Zároveň bolo podľa neho najťažšie pri výjazdoch vidieť umierať deti.
In memoriam ocenili aj Martu Pavúkovú, ktorá pôsobila vo Veľkom Krtíši a zahynula v roku 2011. Ocenenie za ňu prevzal jej syn Maroš. „Chcem sa poďakovať, aj keď nám to už mamu nevráti, aspoň sme si na ňu mohli znovu pospomínať,“ uviedol pri preberaní ocenenia Galérie cti. Podľa kolegov bola táto záchranárka oddaná svojej práci, často prišla aj vo voľnom čase, keď to bolo potrebné, doslova žila pre záchranku a bola človekom s veľkým srdcom.
mž
.JPG)
