Bratislava 8. marca 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Medzinárodný deň žien je kľúčový sviatok pre nás všetkých. Takto vníma 8. marec členka Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Možnosť voľby Adriana Mesochoritisová. “Je pre nás dôležitým pripomenutím toho, že diskriminácia na základe pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie či iných dôvodov nemôže mať v našom svete miesto
Ale zároveň nám pripomína, že tak ako v minulosti, aj dnes musíme neustále vyvíjať veľké úsilie na to, aby sa hodnoty rovnosti a vzájomného rešpektu stali každodennou realitou,” uviedla Mesochoritisová pre agentúru SITA. Podotkla, že v tento deň, ale nielen v tento deň, potrebujeme hovoriť o tom, že ženy na celom svete naďalej čelia popieraniu a porušovaniu svojich ľudských práv. Podľa nej je to čas, keď sa na chvíľu zastavíme a vzdáme úctu všetkým ženám, ktorým vlády, ale aj jednotlivci siahajú na ich ľudskú dôstojnosť a slobodu.
Mesochoritisová však takisto pripomenula, že tento deň je aj oslavou – oslavou žien, aktívnych občianok a občanov a ženských feministických hnutí, ktoré urobili obrovský kus práce, aby sme dnes mohli žiť slobodnejšie a v spravodlivejších demokraciách. “Nemôžeme si dovoliť na to zabúdať. Medzinárodný deň žien je pripomenutím jednoty – ženy a muži sa musia spoločne postaviť za rodovú rovnosť a spoločne prelamovať nedôveru spojenú s touto témou. Potrebujeme ukázať, že rovnosť je kľúčová pre lepšiu kvalitu našich životov, pre život bez obmedzení a diskriminácie. Zvlášť je to dôležité v týchto časoch, keď dochádza k neustálemu spochybňovaniu a dehonestácii rodovej rovnosti a feminizmu. Feminizmus, feministické politiky však prinášajú veľký a nesmierne potrebný závan kritického myslenia, slobody a možností voľby. Netreba sa ho báť. Treba ho osláviť,“ konštatovala
Vyhlásenie 8. marca za Medzinárodný deň žien podporila v roku 1910 II. Medzinárodná ženská konferencia socialistických žien v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za práva žien všade vo svete. Od roku 1911, keď sa po prvý raz oslavoval v Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Švajčiarsku, Dánsku a USA, patrilo medzi jeho ciele volebné právo žien. V rámci Rakúsko-Uhorska sa jeho oslavy konali v Bratislave, ako významnom robotníckom centre, už pred 1. svetovou vojnou, v roku 1914.
Účastníci žiadali okrem iného aj všeobecné, rovné a tajné volebné právo, ktorého súčasťou sa malo stať i volebné právo žien. S oslavami MDŽ sa spája aj generálny štrajk robotníčok v cárskom Rusku 8. marca 1917. Ženy v čase 1. svetovej vojny vyšli do ulíc so žiadosťou o chlieb a mier. Krátko na to abdikoval cár a dočasná vláda dala ženám volebné právo. Štrajk sa konal podľa juliánskeho kalendára v poslednú februárovú nedeľu, teda podľa nášho – gregoriánskeho kalendára 8. marca. Po prvý raz ženy v Rusku oslavovali už v roku 1913. Keď bola v roku 1945 pri založení Organizácie spojených národov (OSN) podpísaná Charta OSN, bola oficiálne medzi základné ľudské práva zakotvená aj rovnoprávnosť všetkých ľudí, bez ohľadu na pohlavie. OSN oficiálne vyhlásila 8. marec za Medzinárodný deň žien až v roku 1975.
3.4°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
2.7°C
Piatok 
Sobota 
0.2°C
4.7°C
6.2°C
.jpg)
.jpg)
