Matovičova najväčšia slabina je zahraničná politika: Bude načúvať hlasu ľudí, alebo sa nechá ovplyvňovať Naďom?

Bratislava 5. marca 2020 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Najväčšími prednosťami budúceho premiéra Igora Matoviča sú jednoznačne domáce témy, hlavne čo sa týka boja proti korupcii a rozkrádaniu. Jeho najväčšou slabinou je však zahraničná politika. Keďže nie je v tejto téme zbehlý, bude sa zrejme riadiť podľa názorov Jaroslava Naďa, ktorý je známy svojou silnou prozápadnou orientáciou

Budúci premiér Matovič by však možno mal viac načúvať hlasu bežných ľudí, ktorí majú väčšinou absolútne odlišné názory na zahraničnú politiku ako Naď.

Objektívne treba priznať, že Igor Matovič dlhé roky v opozícii robil okrem “cirkusových predstavení” aj záslužnú činnosť . Bol to práve Igor Matovič, ktorý odhalil množstvo káuz a rozkrádačiek, čím uchránil Slovákom milióny eur. Jeho zásluhou tiež padlo množstvo ministrov, ktorí bezbrehé rozkrádačky a korupciu kryli.

V priemiérskom kresle to však bude mať oveľa ťažšie. Okrem toho, že bude musieť ustrážiť “svojich ľudí”, aby sa nedopúšťali na ministerstvách nekalých činností, premiér bude musieť zastupovať Slovensko aj navonok. A práve zahraničná politika je Matovičovou najväčšou slabinou.

Budúci premiér Igor Matovič to aj v rôznych médiách priznal. Zahraničná politika nie je jeho silná stránka. V otázkach na geopolitickú situáciu a na naše vzťahy so zahraničnými krajinami a s veľmocami len opakoval frázy, ktoré často hovorí “bezpečnostný expert ” z OĽaNO Jaroslav Naď. Ten považuje napríklad Rusko za našu bezpečnostnú hrozbu a chce to mať čierne na bielom aj v bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. Taktiež neustále opakuje , že Slovensko musí mať prozápadnú orientáciu.

Kto je Jaroslav Naď ?

– V minulosti pôsobil v rôznych funkciách na ministerstve obrany

– pôsobil v stálej delegácii Slovenska v NATO

– bol zástupcom riaditeľa medzinárodnej organizácie GLOBSEC

– bol tiež riaditeľom mimovládky Inštitút pre bezpečnostnú politiku

Jeho doterajšia kariéra bola teda budovaná práve v euroatlantických, prozápadných štruktúrach a tak vyzerajú aj jeho názory na zahraničnú politiku. V skratke povedané, Jaroslav Naď je jednostranne orientovaný smerom na Západ, jeho postoje sú teda neobjektívne a ak bude ovplyvňovať aj premiéra, môže to Slovensku na medzinárodnom poli uškodiť.

Slováci chcú mať dobré vzťahy so Západom aj s Východom

Igor Matovič je známy zástanca priamej demokracie. Plánuje sfunkčniť referendum a v predvolebnej kampani spustil aj anketu s viacerými otázkami. Tvrdí, že ako premiér chce počúvať hlas bežných ľudí.

Ak svoje slová myslí vážne, namiesto Naďa by mal teda aj v zahraničnej politike načúvať hlasu ľudí. Je pravdou, že vo všetkých prieskumoch drvivá väčšina Slovákov podporuje zotrvanie Slovenska v Európskej únii a menšia väčšina aj zotrvanie vo vojenskej orhanizácii NATO.

Na druhej strane je tu však aj prieskum, ktorý si dala vypracovať práve organizácia Globsec, v ktorej Naď pôsobil.

Prozápadnú orientáciu preferuje 21 % Slovákov, provýchodnú 13 % a orientáciu “niekde uprostred ” preferuje až 56 % Slovenských občanov.

Z tohto prieskumu aj iných, ktoré dopadli podobne teda jasne vyplýva, že Slováci nechcú byť geopoliticky jednostranne ukotvení na jednu či druhú stranu, ale chcú byť akýmsi mostom medzi Východom a Západom a teda chcú udržiavať dobré vzťahy na všetky svetové strany.

Rusko nie je naša bezpečnostná hrozba

Ďalší prieskum verejnej mienky, ktorý dal taktiež vypracovať Globsec, ukazuje, že drvivá väčšina Slovákov nepovažuje Ruskú federáciu za bezpečnostnú hrozbu. Rusko za hrozbu považuje len 26 % Slovákov.

Ľudia na Slovensku dokonca za väčšiu hrozbu považujú Spojené štáty Americké. Až 41 % Slovákov uviedlo ako hrozbu USA.

Menšina ľudí ako Naď často používajú pseudoargument, prečo Rusko treba označovať za bezpečnostnú hrozbu, situáciu ohľadom „anexie“ Krymu. Aj keď na túto tému existuje viacero názorov a podľa niektorých mala autonómna republika Krym právo na spojenie sa s Ruskou federáciou, berme v úvahu, že to bolo porušením medzinárodného práva.

Podľa tejto logiky by sme ale teda mali označiť za hrozbu aj Izrael, ktorý anektoval Golanské výšiny, „nášho spojenca“ Turecko, ktoré anektovalo časť ostrova Cyprus,  Kosovských Albáncov, ktorí si anektovali južnú časť Srbska, či USA, ktoré anektovali Guantanámo na ostrove Kuba.

Mienku Slovákov, že Spojené štáty Americké sú väčšou hrozbou než Rusko potvrdzuje aj fakt, že USA v posledných rokoch rozpútali viaceré konflikty po celom svete. Ako príklad možno uviesť bombardovanie bývalej Juhoslávie, bombardovanie Líbye, invázia do Iraku, či vojenské operácie v Sýrii.

Slováci zo zahraničných lídrov najviac podporujú Vladimíra Putina

Niektorí „analytici“ však argumentujú, že nie Rusko , ale „Putinov režim“ je problém a veľké nebezpečenstvo.

Ďalší prieskum ale ukazuje, že Slováci si myslia presný opak. Až 49 % Slovákov uviedlo, že za najdôveryhodnejšieho zahraničného lídra považujú ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Za ním nasleduje francúzsky prezident Emaanuel Macron 44 % , Angela Merkelová 37 % , Donald Trump 34 % a Si Ťin-pching 20 %.

Bude premiér Matovič načúvať hlasu ľudí, alebo sa nechá ovplyvňovať Naďom?

Z uvedených prieskumov je teda zrejmé , názory Jaroslava Naďa, čo sa týka zahraničnej politiky, sú v úplnom rozpore s mienkou ľudí na Slovensku. Teraz je „loptička“ v rukách budúceho premiéra Igora Matoviča, či sa nechá ovplyvňovať svojím straníckym kolegom, alebo sa bude riadiť podľa bežných ľudí na Slovensku, tak, ako to slúbil v predvolebnej kampani.

Samuel Gdovin