Bratislava 27. októbra 2020 (HSP/Foto:TASR – Maroš Černý)
Matematik Richard Kollár upozorňuje na riziká spojené s celoplošným testovaním za pomoci antigénových testov. Podľa neho nie je správne, aby boli ľudia označovaní za podvodníkov len preto, že im vyjdú rôzne výsledky pri testovaní antigénovými a PCR testami
Kollár sa na úvod pýta, či naozaj budú všetci tí, ktorým vyjde po pozitívnom Ag teste negatívny PCR test, braní za podvodníkov. Podľa jeho odhadov by sa to totiž mohlo stať aj desaťtisícom ľudí.
“To budú všetci podvodníci len preto, že vláda nie je ochotná priznať, že špecificita tých testov v reálnom prostredí (nie v laboratóriách) proste nie je je s určitosťou 100%? A že polovica validačných štúdií udáva hodnotu pod 99%? To jedno-dve percentá sa zdajú malé, ale len kým ich neprenásobite 4 miliónmi.”
Kollár vláde vyčíta, že počas pilotného testovania na Orave či v Bardejove nebolo urobená validačná štúdia v reálnych podmienkach, ktorá by pomohla rozhodnúť, či je naozaj správne robiť celoplošné testovanie, alebo aspoň ako správne interpretovať dáta.
“Mnohým sa môže zdať, že je to prkotina a nerozumejú, prečo do toho vedci stále opakovane rýpu, veď je to len 1-2%. To ale dnes sme to videli. Ľudia, ktorým to tak vyjde sú podvodníci. Veď sa to ani nedalo stihnúť (dalo…). Nie je nič horšie, ako keď predstavitelia vlády začnú osočovať obyvateľov krajiny za vlastnú zlú komunikáciu a za to, že sa im skutočná realita práve nehodí do kariet,” komentoval Kollár tlačovú konferenciu premiéra Igora Matoviča k pilotnému testovaniu.
“Týmto ľuďom treba naopak pomôcť sa zorientovať v netriviálnej problematike falošnej pozitivity, nie je ich chyba, že jej nerozumejú. Bude ich zrejme veľa a ak ich bude vláda len osočovať, povedie to iba k väčšej eskalácii napätia v spoločnosti,” dodal.
Aká je špecificita antigénových testov?
Kollár sa v svojom skôr zverejnenom príspevku zameral na špecifitu antigénových testov, ktoré sú používané pri plošnom testovaní. Podľa vyjadrení politikov sa pohybuje medzi 99,6% a 100%. Podľa matematika by takéto čísla boli skvelé, no sú len málo pravdepodobné.
“Množstvo skúseností s malými vzorkami indikuje, že to nebude až také optimistické. Výsledky testov na Orave a v Bardejove predbežne indikujú, že tá úroveň bude skôr 98,5-99%.”
Ako krajina sme mali tento víkend podľa Kollára obrovskú šancu zistiť, aké sú tie skutočné parametre, mohli sme vykonať skutočne riadený experiment. “Na to by sme však potrebovali ľudí na Orave a v Bardejove paralelne (aspoň ich reprezentatívnu vzorku) otestovať aj cez PCR test a výsledky porovnať. Toto však nebolo schválené a ani napriek veľkému záujmu expertov sa to neuskutočnilo. Škoda,” upozornil.
Napriek uvedenému ideme testovať celé Slovensko. “No a v obrovskej časti Slovenska je incidencia síce veľmi rozdielna, ale zároveň však vzhľadom na citlivosť Ag testov extrémne nízka, možno na úrovni 0,1-0,5%. No ale ak je špecificita naozaj len 98,5%, tak si len stačí počkať na výsledky budúcotýždňového testovania. A väčšina okresov s nízkou incidenciou bude mať výsledok veľmi podobný, zďaleka nie násobne rozdielny. Všade to bude pravdepodobne cca. 1,1-2% bez ohľadu na rozdiely pozorované v incidencii cez PCR testy,” vysvetlil Kollár a dodal:
“Takže údaj o špecificite sa proste dozvieme už v piatok večer (v sobotu večer, keďže vláda v piatok testovanie zrušila – pozn. red.), keď budú známe výsledky po okresoch po prvom dni testovania. Bude výsledkom testovania. Je to predsa jednoduché, najlepšie zmerať špecificitu je totiž nechať otestovať veľký počet skutočne negatívnych ľudí. Bude to určite veľmi napínavé. Špecificita sa priamo ukáže a budeme oveľa lepšie vedieť, na čom sme,” upozornil.
Tatiana Stará