Marcinková tvrdí, že na veci viery nesmieme siahať politickými rukami. Majú vôbec v parlamente šancu prejsť aj základné veci, ako je napríklad ochrana života, ak v týchto veciach liberáli hneď odzbroja človeka poukázaním na jeho vieru?

Bratislava 3. júna 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Podpredsedníčka ľudskoprávneho výboru parlamentu Vladimíra Marcinková (Za ľudí) by nebola rada, ak by sa opozícii darilo rozdeľovať koaličných poslancov nastoľovaním hodnotových konzervatívno-liberálnych tém

“Sama som veriaci človek, ale vždy ma prekvapovalo, keď sa politici skrývali za vieru a svoje náboženské presvedčenie vydávali za niečo, čo ich legitimovalo na politiku. Ja by som si nikdy nedovolila siahnuť politickými rukami na veci viery a presviedčať ľudí, že som ich zástupcom preto, že máme rovnaké vierovyznanie,” povedala Marcinková v diskusii na Tablet.TV.

“Politická práca a práca v oblasti duchovnej služby je niečo veľmi rozdielne. Vždy ma vyrušovalo, keď sa niekto snažil cez takúto citlivú a intímnu tému získavať politické body,” povedala s tým, že téma viery sa našom politickom prostredí niekedy stáva až manipulatívnou.
Dodala, že koalícia má mechanizmus, ktorý zabezpečuje, aby strany návrhy legislatívnych zmien, ktoré sú hodnotovo liberálne alebo konzervatívne orientované, nepredkladali bez predchádzajúcej diskusie. “Tá diskusia vie byť naozaj konštruktívna a bez nej sa návrh von nedostane,” tvrdí poslankyňa Za ľudí.

Na otázku, ako by sa konkrétne postavila napríklad k návrhu na definitívne uzákonenie zákazu nedeľného predaja, odpovedala, že pred koronakrízou by sa na túto tému asi pozerala inou optikou. “Nie som si istá, ako by som na túto otázku reagovala pred pandémiou, ale momentálne to vnímam ako nebezpečné,” tvrdí.

“Dlhodobo sa venujem sociálnej oblasti a vzhľadom na to, že monitorujeme situáciu na pracovnom trhu po pandémii, mám veľké obavy z toho, čo by zákaz nedeľného predaja spravil s krivkou nezamestnanosti,” vysvetľuje. “Už teraz nám nezamestnanosť rastie a obmedzenie nedeľného predaja zníži aj počet pracovných miest. Dáta hovoria o tisíckach miest. Máme tu skupiny ľudí, ktorí pracujú iba cez víkendy, rôzne brigádnické činnosti, ktoré sa týkajú študentov. Majú možnosť zarobiť si iba cez víkendy,” dodala.

V parlamente bola spravodajkyňou pri predkladaní Správy o činnosti verejného ochrancu práv (VOP) za rok 2019, ktorú 13. mája predstavila Národnej rade SR verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Napriek prítomnosti prezidentky Zuzany Čaputovej väčšina poslancov napokon správu odmietla vziať na vedomie. “Som veľmi rada, že strana Za ľudí aj SaS zahlasovali za túto správu a vzali ju na vedomie. Ale sme v tomto v menšine,” reaguje Marcinková.

Obsahom podľa nej táto správa nebola ničím výnimočná oproti správam, aké ombudsmanka Patakyová alebo jej predchodkyňa Jana Dubovcová predkladali v minulosti.

“Veľmi si vážim gesto pani prezidentky, ktorá bola prítomná počas prerokovávania správy. U pani prezidentky dlhodobo vnímam snahu postaviť sa za zraniteľné skupiny v našej spoločnosti. Myslím si, že to bol dobrý signál aj do vnútra parlamentu, ukázala vážnosť tohto dokumentu a vážnosť funkcie ombudsmanky. A to, čo ma na začiatku potešilo, že pri prerokovávaní správy bola plná sála poslancov, napokon nemalo až také šťastné pokračovanie,” poznamenala Marcinková.

“Rozprava bola naozaj konfliktná a podľa mňa mnohí poslanci nepochopili úlohu verejnej ochrankyne ľudských práv. Ona nehovorila o svojich dojmoch, ale o prípadoch, ktoré riešila, a opierala sa o ústavu a medzinárodné právne dokumenty, ktoré sú pre nás záväzné,” zdôraznila Marcinková.