V marci pred 40. rokmi zomrel psychológ svetového významu Erich Fromm

Bratislava 28. marca 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Wikipédia)

Narodil sa vo Frankfurte n. M. v rodine ortodoxných židovských rodičov. Pôvodne sa chcel stať pod ich vplyvom rabínom. Počas svojich vysokoškolských rokov na univerzite v Heidelbergu, kde študoval filozofiu, sociológiu a psychológiu, sa jeho pohľad nielen na židovstvo, ale celkove na všetky náboženstvá menil, až sa napokon stal ateistom

Napriek tomu po celé roky čerpal  vo svojom neobyčajne kreatívnom živote pri tvorbe svojich nespočetných publikácií a kníh veľmi veľa aj zo svojho skvelého poznania židovstva, kresťanstva, budhizmu a islamu. Ako sám hovorieval, tak najviac sa identifikoval s budhizmom.

V Heidelbergu promoval zo sociológie. Od roku 1930 pracoval na Inštitúte pre sociologický výskum vo Frankfurte. Stal sa spolu s Adornom a Horkheimerom zakladateľom tzv. Frankfurtskej psychoanalytickej školy – ktorá ako prvá postulovala psychoanalýzu.

Fromm v rámci svojich prác sociologicky a psychologicky analyzoval rastúce odcudzenie sa človeka sebe samému a aj jeho rastúce neurotizovanie vo svete, ktorý ovláda ekonomika, technika, ziskuchtivosť a kontrola. Nikto pred ním to  v takom rozsahu a tak vynikajúco názorne neurobil. V mnohom sa pritom orientoval aj na Karola Marxa.

Vo svojich publikáciách ukazuje Fromm cestu k takej spoločnosti, ktorá je nielen demokratická, ale ktorá je predovšetkým aj spravodlivá a sociálna, kde človek nie je zredukovaný len na tovar a či objekt istej materiálnej hodnoty a kde nie je len pracovnou silou a konzumentom.

Spomeniem len jednu z jeho fenomenálnych kníh (každá sa stala svetovým bestsellerom), kde túto cestu podrobne opisuje: Východiská z chorej spoločnosti. Je to skvelá sociálno-psychologická analýza.

Hoci bol obdivovateľom Marxa, nikdy sa nestal orthodoxným marxistom  a nikdy nebol ani prívržencom alebo členom nejakej politickej strany. Ostal vždy sám sebou a tým, čo zo seba urobil. A to bolo geniálne a absolútne výnimočné.

Takých ľudí je na svete nesmierne málo.

Keď v Nemecku prišli k moci nacisti, tak v roku 1933 emigroval najprv do Švajčiarska, odkiaľ potom  o niekoľko mesiacov odišiel  do USA, kde dostal v New Yorku miesto docenta na Columbia University.

V roku 1949 odišiel do Mexika na pozvanie Universidad Nacional Autónoma de México, aby tam pôsobil ako profesor na katedre psychológie až do svojej emeritácie v roku 1965. Aj potom bol pozývaný prednášať do viacerých štátov i do USA. V tom čase sa stal spoluzakladateľom najdôležitejšieho mierového hnutia v USA – SANE, ktoré bojovalo za ukončenie atómového zbrojenia i za skončenie vojny vo Vietname.

FBI ho neustále sledovala a jeho „protiamerické“ aktivity v rámci SANE sú zaznamenané na 600 stranových dokumentoch. Nakoľko sa však tešil veľkej popularite na celom americkom kontinente, tak v USA sa ho neodvážili obžalovať a postaviť pred súd.

V roku 1974, na sklonku života sa vracia do Európy, ale nie do svojej vlasti Nemecka, kde už nechcel nikdy viac vložiť nohu, ale prišiel do švajčiarskeho Locarna, kde v roku 1980 zomiera.

Neželal si ani hrobku ani hrob, ale želal si, aby popol jeho tela splynul s vodami jazera Lago Magiore, pri ktorom prežil poslednych šesť rokov.

Bolo mi dopriate veľké šťastie a mohol som tohto vynikajúceho humanistu a mysliteľa, ktorý bol už dávno mojím idolom, spoznať vo Švajčiarsku rok pred jeho smrťou.

Stali sme sa priatelia. Bol veľmi dojatý, keď som mu povedal, že mám prečítané všetky jeho knihy. Na otázku, ktorá z nich na mňa urobila najsilnejší dojem, som povedal, že každá jedna bola pre mňa úžasným zážitkom, ale ak mám len jednu z nich vyzdvihnúť, tak, že to bola Anatómia ľudskej deštruktivity. Erich len uznanlivo pokýval hlavou a riekol: „Práve tá je aj mojím favoritom. A si prvým človekom z východu Európy, o ktorom teraz viem, že pozná celé moje dielo.“

Pre mňa bol a je Erich „Einsteinom psychológie“ a vďačím mu za to, že ma svojím jedinečným poznaním nesmierne obohatil.

A je pre mňa symbolické, že sa narodil a zomrel v tom istom mesiaci, keď som sa narodil aj ja – v marci.

Mimochodom, aj Einstein – ktorého Erich dobre poznal a si ho veľmi cenil – sa narodil v marci. Spájala ich idea humanizmu a sociálnej spravodlivosti.

Uzavriem jedným z nespočetných citátov Ericha Fromma:

“Cieľom súčasnej spoločnosti nie je dosiahnutie šťastia a realizácie človeka – jej cieľom je maximálny zisk z investovaného kapitálu.”

Roman Bednár