Manifest francúzskych osobností: Politický islamizmus vytvára nový “apartheid”

Paríž 24. apríla 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Francois Mori)

Pred mesiacom vyšiel v denníku Le Figaro manifest pod názvom “Nie islamskému separatizmu”, ku ktorému sa hlási sto francúzskych intelektuálov, novinárov či občianskych multikultúrnych aktivistov z ľavicového i pravicového politického spektra. Ide o obranu proti vzrastajúcej moslimskej komunite vo Francúzsku, ktorá stále agresívnejšie presadzuje svoje záujmy

Už na začiatku manifestu je uvedené, že jeho iniciátori majú “rôzne a veľmi často protikladné názory”, ale spojil ich pocit, že “nebezpečenstvo islamizmu ohrozuje slobodu vo všeobecnosti, a nielen slobodu myslenia”.

Podpísali ho napríklad Waleed Al-Husseini (palestínsky aktivista a bývalý moslim žijúci vo Francúzsku), Alain Besançon (francúzsky filozof a profesor ruských dejín), Fatiha Boudjahlatová (arabská feministka a spisovateľka žijúca vo Francúzsku), Rémi Brague (emeritný profesor filozofie na Sorbonne), Bernard Kouchner (spoluzakladateľ mimovládky Lekári bez hraníc a bývalý francúzsky minister zdravotníctva), či Elizabeth Levyová (novinárka a židovská aktivistka).

Manifest pokračuje slovami: “Nový islamistický totalitarizmus sa snaží získať svoj priestor všetkými prostriedkami a prejaviť sa ako obeť netolerancie.” Takéto skupiny vyhlasujú, že náboženstvá sú vo Francúzsku zosmiešňované “inštrumentalizovaným” sekularizmom, a tak “treba venovať menšinovému islamu osobitné miesto, aby prestalo byť ponižované”. Tým sa ale presadzuje zvýhodňovanie moslimov a islamu na úkor iných vierovyznaní a rovnako sa narušuje sekulárnosť Francúzska v mene boja proti islamofóbii a rasizmu.

Rovnakou myšlienkou je aj to, že “ak sa ženy zahalia závojom, budú sa chrániť pred mužmi, a takéto ich oddelenie od seba im umožní oslobodiť sa”. Podľa toho sa zdá, akoby najlepším a jediným spôsobom boja proti rasizmu malo byť oddelenie “rás” od seba a udeliť im výsady.

“Nie je to tak dávno, čo apartheid vládol v Južnej Afrike. Opieral sa o segregáciu černochov a pritom sa chcel vyhovoriť tým, že vytvoril bantustany, ktorým bola priznaná faktická autonómia. Takýto systém našťastie zmizol,” píše sa v manifeste. “A dnes je to apartheid nového druhu, ktorý sa ponúka Francúzsku, segregácia naopak, vďaka ktorej by si „ovládaní“ zachovali svoju dôstojnosť tým, že sa izolujú od „ovládajúcich“.”

Autori manifestu kladú niekoľko problematických otázok, čo by sa na základe toho dialo vo francúzskej spoločnosti, napríklad: “A francúzski moslimovia alebo ľudia vyrastajúci v moslimskej kultúre, ktorí nie sú veriacimi a ktorí milujú demokraciu a chcú žiť s každým, má islamizmus v úmysle izolovať tiež?”

To by totiž podľa manifestu bolo v rozpore so “zárukou občianskeho mieru”, pretože “dlhú dobu bola jednota krajiny založená na ľahostajnosti k zvláštnostiam, ktoré môžu spôsobiť konflikt”. “Takzvaný republikánsky univerzalizmus nie je popretím pohlavia, rasy alebo náboženstva, ale definíciou občianskeho priestoru nezávisle na nich tak, aby nikto nebol vylúčený,” vysvetľuje sa.

Podľa manifestu by táto nová segregácia pod zámienkou “ochrany svojej čistoty” presadzovala “odtrhnutie od národného spoločenstva, od jeho zákonov a morálky”. Takže je tu otázka: “Nie je to výraz najcharakteristickejšej nenávisti voči našej krajine a demokracii?”

Bolo by to totiž v rozpore s duchom francúzskej republiky, keby “každý žil podľa zákonov svojej komunity alebo kasty a pohŕdal ostatnými, keby každý bol súdený len svojimi vlastnými”. Autori manifestu za spravodlivé skôr pokladajú toto: “Rovnaké zákony pre každého z nás sú zárukou našej republiky. Toto je spravodlivosť.”

V závere manifestu sa konštatuje: “Nový separatizmus postupuje maskovane. Chce vyzerať neškodne, ale v skutočnosti je to zbraň politického a kultúrneho dobytia islamismom. Islamizmus chce stáť stranou, pretože odmieta ostatných vrátane moslimov, ktorí nezdieľajú jeho názory. Islamizmus nenávidí demokratickú suverenitu, pretože popiera akúkoľvek jeho legitimitu. Islamizmus sa cíti ponižovaný, keď sám nemá nadvládu.”

To autori manifestu v žiadnom prípade neprijímajú: “Chceme žiť v úplnom svete, kde žiadne náboženstvo neznamená zákon.”