Mal Voltaire pravdu? Vládnu na Slovensku Rómovia?

Bratislava 9. septembra 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková, TASR-Dušan Hein)

Opozičný poslanec Národnej rady SR bol odsúdený za svoje výroky na adresu určitej etnickej menšiny. Následne predseda najväčšej vládnej strany povedal, že to, za čo bol tento poslanec odsúdený, si myslí takmer celý národ. Z toho sa dá pomerne logicky usúdiť, že zákon v tejtokrajine zrejme zakazuje otvorene hovoriť ľuďom to, čo si myslia. Čo s tým? Je to demokratické? Komu je to na prospech? O čom to svedčí?

„Ak chcete vedieť, kto vám vládne, zistite si, koho nesmiete kritizovať“, hovorí starý Voltairov citát. Vládnu nám politici? Asi nie, keďže už dávno dokonca ani poslanci parlamentu nemajú imunitu na svoje výroky a nemôžu slobodne hovoriť, čo si myslia. Tak teda kto nám vládne?

Nesmú sa kritizovať Rómovia (niekto ich tiež nazýva Cigáni). Poslanec Mazurek tvrdil, že my ostatní na nich pracujeme, a za tieto a podobné výroky pôjde do basy, alebo zaplatí desaťtisíc eur pokutu. Vládnu nám teda Rómovia?

Nie všetci sú toho názoru. Rómovia naviac nie sú zďaleka jediní, koho nesmieme kritizovať. Hovorí to celkom jasne trestný zákon, ktorý zakazuje „hanobenie národa, rasy a presvedčenia“. Píše sa v ňom:

(1) Kto verejne hanobí

1. a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo

1. b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

(2) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

1. a) najmenej s dvoma osobami,

1. b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,

1. c) ako verejný činiteľ,

1. d) za krízovej situácie, alebo

1. e) z osobitného motívu.

Vidíme, že Mazurek, ak naozaj hanobil nejakú vyššie špecifikovanú skupinu ľudí, vlastne obišiel ešte s veľmi miernym trestom, lebo podľa zákona by za svoje názory vyjadrené v rozhovore v rádiu Frontinus mohol sedieť v base aj päť rokov. To je toľko, koľko si v praxi odsedia niektorí znásilňovači či vrahovia.

Trestný zákon tiež pozná „podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti“. Definuje to nasledovne:

(1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1.

(3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

1. a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,

1. b) verejne,

1. c) z osobitného motívu,

1. d) ako verejný činiteľ,

1. e) ako člen extrémistickej skupiny, alebo

1. f) za krízovej situácie.

Tu sú kľúčové slová „hanobiť“ a „podnecovať k nenávisti“. Čo je hanobenie? Keď na niektorú skupinu ľudí poviem, že je v niečom horšia ako iná skupina, to už je hanobenie? A keď poviem, že niektorá skupina ľudí robí niečo, čím ostatných ohrozuje či poškodzuje, a že by sme mali s tým niečo robiť, to už je vyzývanie k nenávisti?

Posúdenie toho, čo je a čo ešte nie je hanobenie a podnecovanie k nenávisti, je veľmi ošemetné a subjektívne. A najmä je veľkým problémom, ak sú posudzované výroky založené na realite, ktorú ľudia veľmi hmatateľne vnímajú v každodennom živote. V praxi totiž je reálnym faktom, že sa jednotlivé skupiny ľudí, nech už ich klasifikujeme podľa akéhokoľvek kritéria, od seba často štatisticky líšia.

Kritizovať je teda nebezpečné, a čo je horšie, nie je jasné, kde je hranica povoleného. Dokonca ani Mazurek, poslanec Národnej rady, nevedel, kde tá hranica je – veď predsa iste nechcel vysloviť niečo, za čo bude potrestaný a keby vedel, ako to dopadne, vyjadroval by sa inak. Preto sa ľudia radšej boja vysloviť aj kritiku, ktorá by bola posúdená ako neškodná.

Čo však našťastie ešte nie je zakázané, je kritizovať zákony, ktoré sú zlé. Kým sa tak nestane, mali by sme my občania toto právo využívať a otvorene pomenúvať ich chyby, aby sme zákonodarcov inšpirovali k ich nahradeniu lepšími.

A preto si otvorene povedzme: zákon, ktorý pod hrozbou naozaj prísnych trestov zakazuje vyjadrovať prirodzené emócie a kritizovať, bez ohľadu na to, či je tá kritika oprávnená, je nedemokratický a totalitný, keďže nastoľuje teror jediného povoleného názoru na určité veci.

A v konečnom dôsledku je aj nebezpečný: napríklad v prípade, keď neumožní oprávnene kritizovať náboženstvo, či skôr militantnú politickú ideológiu maskovanú za náboženstvo, ktorá sa riadi škandalózne nehumánnym stredovekým kódexom práva, nariaďuje odpadlíkov zabíjať a netají sa tým, že mieni dobyť celý svet a až do konečného víťazstva bojovať proti stúpencom iných náboženstiev i proti ateistom. V takomto prípade by sa totiž mohlo stať, že by si stúpenci takejto nedemokratickej, nehumánnej ideológie vybudovali aj na Slovensku svoje podhubie, pričom domorodé obyvateľstvo by proti tomu nesmelo dokonca ani protestovať, ak by nechcelo byť uvrhnuté do žalára pre „hanobenie“. A aký vývoj by to mohlo nabrať v ďalších rokoch, to nie je ťažké si predstaviť na základe skúseností z cudziny.

„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ. A ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu“, povedal bývalý premiér a predseda najsilnejšej vládnej strany. A je toho názoru, že ľudia, ktorí Mazureka (i keď len dočasne) spoločensky popravili, sú hlupáci, lebo týmto spôsobom iba naháňajú body jeho strane. Prečo? Fico naznačuje, že preto, lebo ľudia si myslia to isté, čo Mazurek (tu sa dostáva na tenký ľad, lebo môže ísť o schvaľovanie trestného činu a týmto jeho výrokom sa začala zaoberať NAKA), a preto jeho potrestanie v zmysle platného zákona budú vnímať ako nespravodlivé a postavia sa na jeho stranu.

Čo z toho však vyplýva? Fico v podstate priznáva, že ľudia nechcú zákon, ktorý im zakazuje hovoriť, čo si myslia, a že súd potrestal Mazureka nespravodlivo.

A tak sa vraciame k otázke, ktorú sme položili hneď na začiatku: vládnu nám Rómovia? Alebo nám vládnu extrémisti, ktorí potrestaním Mazureka pritiahli skrutky autocenzúry a zároveň nahnali hlasy ĽSNS?

Ivan Lehotský