Nitra 26. marca 2020 (HSP/Foto: TASR-Jaroslav Novák)
Imperatívny poslanecký mandát znamená, že poslanec parlamentu po opustení svojej strany musí opustiť parlament. Mandát získaný vo voľbách je majetkom politickej strany, neviaže sa na osobu poslanca. Nie je to demokratický inštitút, pretože posilňuje partokraciu, ale na Slovensku by sme mali zaviesť inštitút mäkkého imperatívneho mandátu, ktorý by demokraciu u nás upevnil
Vo volebnom období 2016-2020 jedným zo základných znakov NRSR bola politická promiskuita poslancov. Poslanci opúšťali strany, za ktoré boli zvolení, zakladali nové, niektorí za jedno volebné obdobie zmenili politické tričko aj dva razy. Ako rarita je politická strana Sieť, ktorá v roku 2016 vo voľbách získala 10 poslaneckých mandátov, ale všetci 10 poslanci ju opustili a Sieť prestala v parlamente existovať.
Na konci volebného obdobia, v januári 2020, podľa môjho prepočtu 37 poslancov malo za sebou politický prestup, čo predstavuje 25 percentný podiel z celkového počtu 150! Za presnosť svojho výpočtu sa nemôžem zaručiť, pretože ak jeden poslanec prestúpil dva razy, bolo takých niekoľko, bol to jeden prestup, alebo dva prestupy? Preto sa to zle počíta a preto určite nájdete aj iné čísla.
Horšie je však to, že poslanci zakladali nové politické strany, alebo vstupovali do už existujúcich. Výsledkom bolo, že vďaka tejto “iniciatíve” poslancov sa nám v NRSR zjavilo 9, slovom deväť politických strán, ktoré neprešli voľbami! Sedem politických strán dokonca pred voľbami v roku 2016 ani neexistovalo: Spolu, Progresívne Slovensko, Za ľudí, Hlas ľudu, Maďarské fórum, Kresťanská únia a Dobrá voľba. Demokratická strana, v poradí ôsma, síce pred voľbami existovala, ale len ako prázdna politická schránka, deviatou stranou bolo KDH.
Najmenšiu politickú stabilitu, popri zaniknutej Sieti preukázali kluby Obyčajných ľudí, ktorí prišli o 9 poslancov a SaS, ktorá prišla o 10 poslancov. Parlament svojim zložením už vôbec neodrážal výsledok volieb. Takýto vývoj je hlboko nedemokratický, pretože fakticky negoval parlamentné voľby aj ich zmysel. Ako môže mať parlamentné zastúpenie strana, ktorá neprešla voľbami? Legislatíva tu očividne zlyháva, teoreticky by sme mohli mať pri 150 poslancoch v parlamente 150 strán!
Inštitút mäkkého imperatívneho mandátu by znamenal, že poslanec môže opustiť politickú stranu, za ktorú kandidoval a na kandidátke ktorej sa do parlamentu dostal, ale musí zostať ako nezávislý, t.j. nemôže vstúpiť do inej politickej strany, a ani nemôže novú politickú stranu založiť. Ináč sa nám pokojne môže stať, že zrazu sa nám v súčasnom parlamente objavia strany, ktoré vo voľbách neuspeli, trebárs KDH, Progresívne Slovensko, či nejaká maďarská etnická strana, alebo strana, ktorá ešte len vznikne a dnes o nej ani netušíme.
Obyčajní ľudia a SaS so svojimi nestabilnými klubmi sú dnes vládne strany. Od klubu Za ľudí tiež nemožno veľmi očakávať stabilitu, nakoľko ich opustil otec-zakladateľ a Veronika z Arcu odchádza do vlády. Neskúsení nováčikovia tohto klubu môžu byť ľahkým terčom politických predátorov. Na prijatie zákona o mäkkom imperatívnom mandáte by však museli mať záujem samotní poslanci. Obávam sa, že na to nebudú mať vôľu a namietať budú samozrejme tým, že aj mäkký imperatívny mandát by obmedzoval ich ľudské práva.
Dr. Štefan Paulov
6.8°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
6.7°C
Sobota 
Nedeľa 
4.1°C
Štvrtok 
1.7°C
.jpg)
.jpg)
