Majetkové priznania politikov sa sprísňovať nebudú

Bratislava 22. mája 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Podpredseda Ústavnoprávneho výboru Miroslav Kadúc (OĽaNO) si myslí, že súčasná právna úprava je tak nekonkrétna, až je zbytočná

Majetkové priznania verejných funkcionárov sa sprísňovať nebudú. Parlament dnes neposunul do druhého čítania návrh novely ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý predložilo päť opozičných strán Most-Híd, OĽaNO, SaS, KDH a Sieť. Návrh sa dostal do pléna už tretíkrát. Poslanci Smeru-SD, ktorí majú v parlamente väčšinu, sa zdržali.

“Netransparentnosť a zneužívanie funkcie sú zásadnými problémami tejto krajiny. Máme politikov, ktorí nevedia zdokumentovať, čo vlastnia,” upozornil Miroslav Beblavý (Sieť). Pripomenul, že už v roku 2012 bol pripravený tento návrh novely, ktorý by ustanovil skutočné overovanie majetku politikov tak, aby sa verejnosť dozvedala, čo skutočne vlastnia. Tiež malo byť možné efektívne trestať prehrešky politikov bez toho, aby proces zastavila vládnuca väčšina.

Na pôvodnom znení novely participoval aj vládny Smer-SD, neskôr si to rozmyslel a ohlásil, že príde s vlastnou úpravou. “Smer-SD hrá nepeknú hru. Keďže nemôže odmietnuť takéto návrhy, problém odkladá napriek tomu, že s úpravou pôvodne súhlasil,” zdôraznil Beblavý.

Podľa jeho slov opozičná novela prinášala majetkové priznania so skutočnou výpovednou hodnotou. Malo byť z nich zrejmé, auto akej značky funkcionár vlastní, ako aj dátum jeho kúpy, mala tam byť uvedená aj banka, v ktorej má účet, či meno spoločnosti, v ktorej má obchodný podiel. A aby nemohla väčšina stopnúť proces kontroly voči verejnému funkcionárovi, menšina mala dostať právo obrátiť sa na Ústavný súd SR, ktorý bude mať posledné slovo. “Smer-SD konanie vždy zastaví, lebo má na výbore väčšinu. Naposledy sa to stalo pri Petrovi Pellegrinim (Smer-SD),” pripomínala opozícia.

Predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Alojz Přidal (KDH) si myslí, že vládna strana riešenie odkladá aj preto, lebo jej poslanci nechceli podávať podrobné priznania pred voľbami. “Napriek tomu, že Smer-SD sa hrdí silným mandátom, po troch rokoch sme zistili, že si z nás robí ‘srandu’,” doplnil Martin Poliačik (SaS). Podpredseda Ústavnoprávneho výboru Miroslav Kadúc (OĽaNO) si myslí, že súčasná právna úprava je tak nekonkrétna, až je zbytočná.

Povinnosť podať majetkové priznanie sa v súčasnosti týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR.

Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností.

Skupina ľudí podávajúcich majetkové priznania sa zužovať nebude

Skupina verejných funkcionárov, ktorí sú povinní podávať majetkové priznania, sa okresávať nebude. Plénum Národnej rady SR dnes totiž neposunulo do druhého čítania návrh zákona o majetkových priznaniach od Miroslava Beblavého (nezaradený), ktorý chcel zoznam povinných osôb okresať až o 70 percent. U tých, čo by zostali, sa mali kontrolné mechanizmy sprísniť tak, aby informovanie o majetku nebolo len formalitou.

“Štát úplne zbytočne buzeruje viac ako 135.000 verejných zamestnancov, ktorých núti podávať majetkové priznania. Tieto dokumenty však nikto reálne nekontroluje a jedinou skutočnou činnosťou príslušných kontrolných úradov je ich archivácia,” tvrdil Beblavý.

Majetkové priznania muselo k 31. marcu podať okrem 6644 verejných funkcionárov aj približne 135.000 verejných zamestnancov. “Musia ich podávať nielen tí, u ktorých to má zmysel, ako napríklad sudcovia, prokurátori, policajti či úradníci vo významných pozíciách, ale napríklad aj každý hasič či radový referent na úrade práce,” pripomenul Beblavý s tým, že nenašiel jediný prípad, kedy by majetkové priznanie verejného zamestnanca viedlo k jeho postihu.

Okruh povinných osôb sa mal teda zúžiť na policajtov, colníkov, sudcov, prokurátorov, predstavených v štátnej službe, štatutárov vo verejnej službe, veliteľov v rámci profesionálnych vojakov, výlučne nadriadených v Hasičskom a záchrannom zbore a Horskej záchrannej službe a ďalších zamestnancov, ktorých určí štatutár v internom predpise. Počet ľudí s povinnosťou podať majetkové priznanie tak mal klesnúť na približne 40.000 osôb, čo je menej ako 30 percent súčasného stavu.

Títo zamestnanci mali vypĺňať štandardizovaný dotazník, ktorý by mal skutočnú výpovednú hodnotu. “Preverovať údaje bude rezort vnútra, keďže pod neho bude patriť viac ako tretina tých, ktorým táto povinnosť zostane, a keďže má v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku aj na to vytvorené najlepšie predpoklady,” dodal Beblavý.

jf