Nedávne vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona k izraelskej otázke boli podnetom na jedno z jeho obvyklých delikátnych vyvažovaní. V rozhovore pre britskú televíziu jednoznačne povedal, že “neexistuje žiadne ospravedlnenie” pre bombardovanie Gazy Izraelom. Tento výrok vyvolal hnev Izraelčanov a prinútil Macrona, aby sa následne v telefonickom rozhovore s prezidentom židovského štátu Isaacom Herzogom ospravedlnil. A vo Francúzsku sa amatérsky prístup francúzskeho prezidenta v otázkach zahraničnej politiky opäť dostal pod paľbu kritiky.

V rozhovore pre BBC o izraelsko-palestínskej vojne v piatok 10. novembra Emmanuel Macron na úvod vysvetlil svoju podporu Izraela a povedal, že Francúzsko “zdieľa jeho túžbu zbaviť sa terorizmu”. Potom však prešiel k odsúdeniu bombardovania civilistov v Gaze: “De facto sú dnes bombardovaní civilisti. Tieto deti, tieto ženy, títo starší ľudia sú bombardovaní a zabíjaní,” vysvetlil a povedal, že toto bombardovanie “nemá žiadne ospravedlnenie”, a potom dodal: “Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska a pre bezpečnosť samotného Izraela je dôležité uznať, že všetky životy sa počítajú.” “Nie je možné vysvetliť, že chceme bojovať proti terorizmu zabíjaním nevinných ľudí,” vyhlásil rázne.

Izrael na postoj francúzskeho prezidenta rýchlo zareagoval. Výroky francúzskej hlavy štátu “spôsobili v Izraeli veľkú bolesť a podráždenie”, uviedlo v sobotu izraelské prezidentstvo. Premiér Benjamin Netanjahu povedal, že Macron urobil “vážnu chybu, a to z vecného aj morálneho hľadiska”. Uviedol, že Izrael robí všetko pre to, aby zabránil civilným obetiam, ale vojna proti terorizmu Hamasu si vyžaduje tvrdú a nekompromisnú reakciu agresorov: “Musíme stanoviť morálnu hranicu, nemôžeme teroristom ponúknuť imunitu.” Netanjahu bol mimoriadne urazený, pretože sa domnieva, že francúzsky prezident mu dal neuváženú “morálnu lekciu” – tento výraz zopakoval aj izraelský minister obrany Yoav Gallant: “Zaujímalo by ma, odkiaľ má Macron odvahu poučovať nás uprostred vojny,” povedal minister.

Poučovanie francúzskeho prezidenta o zaobchádzaní s civilistami bolo obzvlášť nevítané, najmä keď pribúdajú dôkazy o stratégii Hamasu, ktorý využíva nemocnice ako ľudské štíty.

Tvárou v tvár vášnivej polemike, ktorú vyvolali jeho poznámky v mimoriadne citlivom čase, keď sa francúzska politická trieda pripravovala na veľkú demonštráciu proti antisemitizmu, na ktorej Emmanuel Macron oznámil, že sa nezúčastní, musel francúzsky prezident zdvihnúť telefón a zavolať izraelskému prezidentovi Isaacovi Herzogovi v snahe uhasiť diplomatický požiar, ktorý rozpútal.

Izraelské predsedníctvo vydalo k tomuto rozhovoru vyhlásenie: “Prezident Macron dal jasne najavo, že nemá v úmysle obviňovať Izrael z úmyselného ubližovania nevinným civilistom v rámci kampane proti teroristickej organizácii Hamas.” Vo vyhlásení sa vysvetľuje, že francúzska hlava štátu sa v rozhovore pre BBC zaujímala len o humanitárnu situáciu.

V zápisnici z rozhovoru zverejnenej na internetovej stránke Elyzejského paláca sa francúzske predsedníctvo zámerne nevrátilo ku kontroverznému rozhovoru pre BBC. Oficiálne potvrdilo “právo Izraela na obranu” a “solidaritu Francúzska s Izraelom v jeho boji proti terorizmu”, pričom zopakovalo, že boj “sa musí viesť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a so zreteľom na ochranu civilného obyvateľstva”.

Vo Francúzsku sa vo veľkom kritizovala slabá komunikácia prezidenta. Nie je to prvýkrát, čo bol Emmanuel Macron napadnutý za svoj amatérsky prístup a nekonzistentnosť svojich vyhlásení, čím poškodil medzinárodný obraz Francúzska. Skutočný problém tu však ďaleko presahuje rámec zlej komunikácie alebo diplomatických nedorozumení. Poukazuje na skutočný rozkol vo vyšších poschodiach francúzskej a európskej politiky, pokiaľ ide o to, či sú vážne odhodlaní podporovať vojnu Izraela proti genocídnym islamistom z Hamasu a jeho spojencom.

Francúzsky diplomatický zbor bol tentoraz mimoriadne znepokojený – nie Macronovou otvorenou kritikou Izraela, ale otvorene proizraelskými signálmi, ktoré ich prezident neskôr vyslal počas svojho ospravedlňujúceho telefonátu s prezidentom Herzogom. Reportér Georges Malbrunot, bývalý rukojemník Islamskej armády v Iraku a odborník na izraelsko-palestínsky konflikt, v utorok 14. novembra v denníku Le Figaro odhalil existenciu spoločnej nóty, ktorú vypracovala skupina približne desiatich francúzskych veľvyslancov na Blízkom východe a v severnej Afrike, ktorí spochybňujú prezidentove vyhlásenia. Títo vysokopostavení diplomati namietajú, že Macronova neskoršia obrana Izraela sa rozchádza s tradičnou politikou Francúzska zdedenou po generálovi de Gaulleovi, ktorá vždy dbala na zohľadňovanie arabských záujmov. Diplomatov znepokojila strata dôveryhodnosti a vplyvu Francúzska v arabskom svete, z ktorej fakticky obviňujú prezidentovu komunikáciu. Elyzejské múzeum odmietlo dôvernú nótu komentovať. Opäť však poukazuje na hlboké rozpory s francúzskou politickou triedou, pokiaľ ide o spôsob riešenia vojny medzi Izraelom a Hamasom, a na plytký základ skutočnej európskej podpory Izraela v jeho boji na život a na smrť, napriek všetkým formálnym vyhláseniam o podpore.

Prezident Macron svojimi obratmi a politickými flip-flops práve dokázal, že je opäť v nemožnej situácii, keď sa snaží vyhovieť dvom táborom naraz – s rizikom, že všetkých rozčúli.