Bratislava 26. júla 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:TASR/AP-Christophe Ena)
Francúzsky prezident zvolil vo svojej komunikácii v zložitom období zmierlivý tón, ktorý však pôsobil dojmom zotrvačnosti, píše Hélène de Lauzunová pre The European Conservative
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v rozpore s tradíciou 14. júla pri príležitosti Dňa Bastily neobrátil na Francúzov. Namiesto toho sa počas cesty do tichomorských vlastníctiev Francúzska rozhodol pre rozhovor z Novej Kaledónie, vysielaný v pondelok 24. júla o 13.00 h, v ktorom hovoril o posledných týždňoch, kríze vo Francúzsku a svojich plánoch na nový politický rok v septembri.
Jeho príhovor zodpovedal známym “sto dňom”, ktoré ohlásil v apríli po hlasovaní o dôchodkovej reforme. Prezident si zablahoželal k dosiahnutým úspechom: “Výsledky sú tu a my sa posúvame vpred,” ubezpečil novinárov.
V súvislosti s vlnou nepokojov bezprecedentného násilia, ktorá v posledných týždňoch zachvátila krajinu, Emmanuel Macron ocenil účinnosť reakcie vlády. “Na ukončenie nepokojov stačili štyri dni,” zdôraznil. Pri viacerých príležitostiach zdôraznil dôležitosť udržania poriadku ako ústrednej hodnoty svojho konania: “naša krajina potrebuje návrat k autorite na všetkých úrovniach a predovšetkým v rodine,” zopakoval a pokračoval vo svojom posolstve, ktoré predniesol už počas nepokojov. S týmto cieľom mieni presadzovať svoj plán na posilnenie rodičovskej autority. Je potrebné poznamenať, že spolu s výmenou ministrov sa zmenil názov ministerstva solidarity a do jeho oficiálnej pôsobnosti sa opäť zaradila rodina, čo už dlhé roky nebolo.
Macronov deklarovaný cieľ: “poriadok, poriadok, poriadok”. Tento prejav má byť pozitívnym signálom pre čoraz pravicovejšiu verejnosť v otázkach bezpečnosti a prisťahovalectva, ale jeho slová nás ťažko presvedčia, keďže prezidentovi ide o udržanie poriadku v krátkodobom horizonte, ale počas nepokojov nepôsobil dojmom, že by sa zaoberal príčinami sociálnych nepokojov.
V tomto prejave, ktorý pozostával z množstva opakovaní, neboli na programe žiadne prevratné vyhlásenia. Hoci mal Macron “bilancovať” uplynulých sto dní, jednoducho sa rozhodol nenastoliť otázku dôchodkov, ktorú teraz považuje za definitívne za sebou.
Francúzsky prezident vo svojej komunikácii v ťažkom období zvolil zmierlivý tón, ktorý však mal všetky znaky zotrvačnosti.
Pre nadchádzajúce mesiace prezident spomenul štyri prioritné oblasti: plnú zamestnanosť, ekologickú transformáciu, verejné služby a bezpečnosť, pričom o obsahu plánovaných reforiem sa vyjadril veľmi nejasne. Pokiaľ ide o tému vzdelávania, ktorá rodičov znepokojuje pred začiatkom nového školského roka, zopakoval sľuby, ktoré už boli dané v minulosti, ale ktoré sa zatiaľ nenaplnili: “učiteľ v každej triede” na začiatku nového školského roka vďaka “sérii malých revolúcií” zahŕňajúcich reformu vzdelávania a lepšie odmeňovanie.
V politickej oblasti prezident priznal “určitú formu neúspechu alebo ťažkostí pri rozširovaní svojej väčšiny” a neschopnosť nájsť “alternatívnu väčšinu”, pričom obvinil “opozíciu”, ktorú považoval za nedostatočne “konštruktívnu” – inými slovami, odmietajúcu sa prispôsobiť jeho politike. S odkazom na návrh zákona o prisťahovalectve, ktorým sa majú poslanci zaoberať, jasne vyzval Les Républicains, aby podporili vládny plán, pričom sa spoliehal na “republikánsku opozíciu, ktorá chce, aby krajina bola lepšie chránená na svojich hraniciach a aby mohla lepšie eskortovať späť do krajiny pôvodu tých, ktorí s nami nemajú nič spoločné a najmä narúšajú verejný poriadok”. Zatiaľ táto podpora zo strany Les Républicains nie je vopred daná, keďže v radoch pravicovej strany vládne skepsa voči účinnosti a relevantnosti reformy, ktorú chce Macron.
Po svojom prejave má Emmanuel Macron stráviť niekoľko dní v tichomorskom regióne. Je to pre neho príležitosť dosiahnuť pokrok v plánoch inštitucionálnej reformy Novej Kaledónie. Má tiež navštíviť – čo je prvá návšteva francúzskeho prezidenta – územia v Tichomorí, ktoré nepatria Francúzsku, ako je Papua-Nová Guinea, nezávislá krajina Spoločenstva národov.