Bratislava 31. októbra 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Štefan Puškáš)
„Už ma to nebaví. Ja netúžim, vôbec nechcem byť nikdy inokedy už byť premiérom. Mne sa to tak zhnusilo,“ povedal tento týždeň predseda vlády Igor Matovič. A nečudo. Mnohí ho kritizujú, spochybňujú jeho rozhodnutia… Čo by sme mu poradili?
„Jasné, že potom ja robím chyby, keď som v takom tlaku,“ vyhŕkol tento týždeň premiér v návale emócií. „Ja to jednoducho nezvládnem. Nedám to.“ Niet sa mu čo čudovať. Objektívne to má ťažké. Naozaj veľká časť národa nemá pochopenie pre jeho snahu „vyviesť Slovensko z tohto prúseru, kde sme“, ako to sám povedal. Z toho by boli v nepohode psychicky aj oveľa vyrovnanejšie nátury.
„Holt, jednoducho, keď ľudia chcú, nech tu majú Fica alebo Pellegriniho, skorumpovaného jedného, druhého bastarda. Nech ich majú, keď po nich túžia,“ povedal, narážajúc zrejme na pre neho katastrofálny vývoj preferencií, keď dnes má jeho OĽaNO len o 3,9 percenta viac ako Ficov Smer-SD, ale až o 11,8 percenta menej ako Pellegriniho Hlas-SD.
„OK, nenáviďte ma, ale myslím to dobre…“ Z tých slov cítiť krivdu. Čo mu poradiť? Keď človek, a tobôž premiér, stráca pevnú pôdu pod nohami, najlepšie, čo môže urobiť, je nájsť záchranu v Ústave. Tam nájde dobré rady, ktoré mu pomôžu!
Tak napríklad článok 12, odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Tak pán premiér, stačí, aby opatrenia, ktoré vláda robí, rešpektovali, že ľudia nie sú na špagátiku a majú právo na normálny život aj vtedy, ak nebudú skákať ako vaše cvičené opičky – a ľudia vás budú mať radšej.
Článok 13, odsek 4 hovorí, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Pán premiér, ľudia Vás nebudú toľko kritizovať, ak budú mať pocit, že vaše rozhodnutia nie sú hlavne výpoveďou o stave vášho ega a psychického rozpoloženia, ale smerujú k cieľu, ktorým je ich lepší život.
Článok 17, odsek 7 hovorí, že skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu. Pán premiér, ešte nie je všetko stratené, ak sa budete snažiť plniť si vašu hlavnú povinnosť, ktorou je blaho a pokojný život národa, ktorému premiérujete, tak si vás história a ľudia môžu napokon zapamätať ako toho, ktorý sa svojej úlohy zhostil dôstojne.
Článok 18, odsek 1 hovorí, že nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Pán premiér, to sa týka aj zdravotníkov, aj to sú ľudia a nie roboti.
Článok 23, odsek 1 hovorí, že sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Článok 28, odsek 1 hovorí, že právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. Iste, sú aj dôvody v nevyhnutných prípadoch tieto práva obmedzovať, ale pán premiér, skúsite sa v tomto smere zamyslieť, ktoré prípady sú naozaj nevyhnutné, a ľudia vás budú mať radšej.
Článok 32 hovorí, že občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Pán premiér, ale ak im nebudete dávať dôvody týmto smerom uvažovať, bude to dobré – pre nich aj pre vás.
Článok 43, odsek 1 hovorí, že sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. Teda pán premiér, naozaj vám nikto neukradne vaše kreatívne bádateľské a umelecké nápady. Len ich skúšajte realizovať spôsobom, ktorý by sa menej dotýkal života bežných ľudí a ľudia vás budú menej kritizovať.
Článok 86, písmeno m) hovorí, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí okrem iného vyslovovanie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Pán premiér, keby ste sa držali ústavy a odpustili si precedens, ktorým je svojvoľné rozhodnutie nechať obsadiť krajinu cudzími vojakmi (aby si obyvateľstvo zvykalo?), iste by vás mali radšej nielen ľudia, ale dokonca aj vrchná veliteľka armády, pani prezidentka.
Ivan Lehotský