M. LAJČÁK: V programe Východného partnerstva sa dosiahli viditeľné výsledky

Bratislava/Krakov 18. mája (TASR) – V programe Východného partnerstva sa dosiahli viditeľné výsledky. "Či už ide o asociačné dohody a dohody o voľnom obchode. Výrazný progres sa dosiahol aj pri vízovej liberalizácii, hlavne Moldavsko a Gruzínsko v tomto badateľne postúpili dopredu," uviedol pre TASR minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.

Ten sa spolu so svojimi rezortnými partnermi z krajín V4, Východného partnerstva, súčasného írskeho predsedníctva v EÚ a nadchádzajúceho litovského predsedníctva zúčastnil na zasadnutí ministrov v Krakove a Wieliczke. Na stretnutie prišli tiež šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová a eurokomisár pre rozširovanie a európsku susedskú politiku Štefan Füle.

Ako ďalej pokračoval, Východné partnerstvo už rozvíja parlamentnú, biznis a mimovládnu dimenziu. "Nie je pravdou, že výsledky sú obmedzené," reagoval na vyjadrenia, ktoré odzneli na štvrtkovej (16. 5.) medzinárodnej konferencii v Budapešti.

Vedúci programu európskych štúdií vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík tam povedal, že v tomto programe sa v uplynulých rokoch dosiahli iba obmedzené výsledky a na veľký prelom je potrebné ešte čakať. "Je isté, že Ukrajina je vo Východnom partnerstve kľúčovou krajinou, je veľkou krajinou a je blízko k EÚ. Preto aj Slovensko podporuje partnerstvo v prvom rade kvôli Ukrajine," dodal.

Lajčák odmietol, že by Slovensku išlo iba o Ukrajinu. "Záleží nám na tom, aby krajiny Východného partnerstva boli ukotvené v našom hodnotovom priestore," ozrejmil s tým, že majú na výber, či sa chcú priblížiť k EÚ, či sa chcú stať súčasťou eurázijskej únie, alebo si zvolia niečo medzi tým. "Zo strany EÚ nejde o žiadny nátlak. Ide o ich rozhodnutie, ktoré budeme rešpektovať. Naša ponuka je férová a myslíme si, že je pre nich dobrá. To však v žiadnom prípade neznamená, že majú zhoršiť svoje vzťahy s Ruskom," konštatoval.

Na novembrovom summite Východného partnerstva vo Vilniuse by sa mali parafovať asociačné dohody s Moldavskom, Gruzínskom a Arménskom. Istý problém by mohol nastať v prípade Moldavska, ktoré sa borí s politickou krízou. EÚ krajinu kritizovala za nedemokratické kroky, ktoré uskutočnila. Podľa Lajčáka úradujúci premiér a minister zahraničných vecí Iuri Leanca prítomných diplomatov ubezpečil, že situáciu zvládnu a vyriešia ju demokratickým spôsobom.

Ukrajina je už ďalej, dohodu má parafovanú, v novembri sa očakáva podpis. Za úniu ju 30. marca minulého roka parafoval Lajčák vtedy vo funkcii hlavného vyjednávača EÚ.

Únia však podpísanie dohody podmieňuje splnením požadovaných kritérií, na ktorých sa zhodla v decembri minulého roka. Ide o potrebu riešenia problému selektívnej aplikácie práva v krajine. Týka sa to politicky motivovaných procesov s lídrami opozície, expremiérkou Juliou Tymošenkovou a niekoľkými jej bývalými ministrami.

Lajčák uviedol, že piatková (17. 5.) diskusia v Poľsku ukázala, že pre mnohé členské krajiny EÚ sa selektívna spravodlivosť spája práve s Tymošenkovou. "Pre nich je nemysliteľné podpísať túto dohodu, kým je Tymošenková vo väzení," podčiarkol. Štáty V4, Írsko a Litva sú za podpísanie asociačnej dohody, avšak nemyslia si, že expremiérka mala spravodlivý súdny proces. "Hovoríme o tom, že by celá krajina nemala byť rukojemníkom jednej osoby. Naše hlavné očakávania smerujú k ukrajinskej vláde a prezidentovi. Oni to spôsobili tým, že jej nebol umožnený nezaujatý proces. Vedia, aké sú očakávania a že by mali v tomto duchu podniknúť kroky, aby rozptýlili obavy EÚ," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.

Ku krajinám Východného partnerstva patrí Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.