Môj profil 
Predplatné
Bratislava 11. februára (TASR) – Ideálne by bolo, ak by sa všetkých 13 slovenských europoslancov dohodlo a pri hlasovaní v Európskom parlamente (EP) podporilo úsporný eurorozpočet schválený minulý týždeň na summite v Bruseli. Pre TASR to uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková – Beňová (Smer-SD).
Dodala, že je to zatiaľ len jej osobný názor a bude o ňom potrebné ešte rokovať. "Určite o tom budeme najprv diskutovať v rámci delegácie Smeru-SD v EP a s kolegami na Slovensku," dodala s tým, že bude záležať aj na postoji pravicových slovenských europoslancov.
Poslanec EP Jaroslav Paška (SNS) zdôraznil, že hoci sa na úrovni Rady EÚ podarilo dosiahnuť dohodu o rozpočte, platný bude až po schválení v europarlamente. "Hrozí, že EP rozpočet nepodporí a bude požadovať dofinancovanie od členských štátov," upozornil Paška. Ak by rozpočet europarlamentom neprešiel, nastala by fáza dohadovania v tzv. trialógu medzi európskymi inštitúciami. "Ak si EP vynúti zmeny, nemusia byť pre Slovensko optimálne," konštatoval. Dodal, že sa neobáva nejakých zásadných škrtov v plánovaných eurofondoch, ale skôr toho, že bude Slovensko musieť odviesť viac peňazí na platbách v prospech EÚ. Na otázku, či sa pri hlasovaní prikloni skôr k postoju europarlamentu alebo dohodnutému rozpočtu, Paška odpovedal, že on vždy podporoval úsporný rozpočet.
Beňová pripomenula, že tak ako iné krajiny presadzujú v EÚ svoje záujmy, mali by to robiť aj zástupcovia Slovenska. "Určite je viacero krajín, ktoré sú so schváleným rozpočtom spokojné," dodala. Ak EÚ núti členské krajiny k úspornej politike, podľa Flašíkovej – Beňovej je logické, že by mal byť prijatý aj úsporný rozpočet únie.
"Nie je vylúčené, že sa EP pokúsi rozpočet zablokovať. Boli také signály, lobing je veľký za aj proti," upozornila aj europoslankyňa Anna Záborská (KDH). Zároveň ale pripomenula, že prepojenie medzi politikou Rady EÚ a EP reálne existuje a za rozpočet budú lobovať tí istí, ktorí ho presadili na summite. "Skôr by som povedala, že prejde v pôvodnej podobe," odhadla. "Očakávam, že nové členské krajiny budú hlasovať za zníženú spoluúčasť. Osobne vidím problém skôr v poľnohospodárskej politike," konštatovala Záborská.
Rozpočet totiž umožňuje na národnej úrovni presúvať zdroje z priamych platieb poľnohospodárom na podporu vidieka a naopak. "Na národnej úrovni vidím riziko, že budú peniaze z priamych platieb presúvané na rôzne krátkodobé ciele," dodala.
Celkovo však dohodnutý rozpočet hodnotí pozitívne. Podobný postoj majú aj ďalší slovenskí europoslanci. "V tomto rozpočte dopadlo Slovensko relatívne dobre," pripustil Paška. Dodal, že aj keď spojitosť medzi zapojením Slovenska do záchrany eura a pomerne vysoko naplánovanými eurofondami nie je oficiálne potvrdená, je pravdepodobné, že zohrala určitú úlohu.
Výsledná dohoda o eurorozpočte na nasledujúcich sedem rokov z tohtotýždňového summitu v Bruseli, v ktorom Slovensko získalo viac peňazí ako doteraz, je pre Slovensko dobrou správou a podpísala sa pod to jasná proeurópska politika súčasnej vlády. V nedeľnej (10.2.) diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12 to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).
Viac peňazí pre Slovensko z európskych fondov považuje za úspech aj predseda opozičnej SDKÚ-DS Pavol Frešo. Nevidí však za tým len prácu vlády, ale predovšetkým skutočnosť, že si všetci občania SR tento výsledok v minulosti "tvrdo predkúpili" svojou účasťou v záchranných mechanizmoch eurozóny.
.JPG)
