Lukašenko kritizoval médiá, ale vyzval na aktivizáciu ideologickej práce

Minsk 30. apríla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Prezident tak reagoval na kritiku obľúbeného a vplyvnhé spravodajského web TUT. ktorý kritizoval prezidentský výnos o uvalení dane z príjmu na ľudí, ktorí pracujú menej ako 183 dní do roka

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko kritizoval v stredu vodcu židovskej náboženskej obce v krajine za to, že nemá židovskú komunitu “pod kontrolou” tak, ako mu to nariadil.

Lukašenko to uviedol v posolstve k bieloruskému národu a Národnému zhromaždeniu na adresu predsedu Minského oblastného výkonného výboru Semjona Šapira, ktorý nezabránil, aby obľúbený a vplyvný spravodajský web TUT.by kritizoval prezidentský výnos o uvalení dane z príjmu na ľudí, ktorí pracujú menej ako 183 dní do roka.

Vzápätí však Lukašenko nezostal nič dlžný svojej povesti človeka typu “čo na srdci, to na jazyku” a ocenil Šapirovu zbožnosť s tým, že vďaka nej v oblasti Minska zapršalo. “Šapiro sa modlil v synagóge. Zapršalo len v Minskej oblasti. Semjon Borisovič je fajn chlapík,” vyhlásil Lukašenko.

Lukašenko sa ku koncu svojej správy o ekonomike krajiny a jej postavení na medzinárodnej scéne, ktorú prednášal tri hodiny, vrátil k téme, keď ocenil židovskú komunitu za účasť v hnutí odporu voči nacistickej okupácii počas druhej svetovej vojny, pri ktorej prišlo o život 800.000 bieloruských židov.

Šéf kritizovaného webu Jurij Zisser sa neskôr pre agentúru Reuters vyjadril, že je Lukašenkovou poznámkou zmätený. “Štátni úradníci o nás hovoria všelijako, často aj urážlivo. Ale my nemôžeme prekrúcať informácie, ako to niekomu vyhovuje,” povedal.

Predseda bieloruskej židovskej asociácie Borys Herzen bagatelizoval význam Lukašenkových komentárov. “Lukašenko je veľmi emotívny človek a často sa vyjadruje neveľmi uhladene… V skutočnosti tu v Bielorusku nevidíme žiadne známky antisemitizmu,” uviedol Herzen pre agentúru Reuters.

V roku 2007 Lukašenko spôsobil rozruch, keď povedal, že židia urobili z mesta Bobrujsk “svinčík”. Krátko na to vyslal delegáciu do Izraela, aby jeho faux-pas “vyžehlila”.

Podľa sčítania ľudu z roku 2009 sa v Bielorusku k židovskému pôvodu prihlásilo 0,14 percenta z celkovo 9,5 milióna obyvateľov krajiny.

Lukašenko sa v prejave k parlamentu a národu vyslovil aj za zlepšenie ochrany informačného priestoru krajiny. Občanov podľa neho treba chrániť pred “manipulačnými technológiami médií”, ale pritom nenarušiť ich právo na informácie. Súčasne je podľa Lukašenka potrebné zvýšiť rolu masovokomunikačných prostriedkov pri zlepšovaní imidžu krajiny v medzinárodnom kontexte. Upozornil tiež, že situácia v Bielorusku a i vo svete si vyžaduje “aktivizáciu ideologickej práce” s občanmi a využitie médií v nej.

Uviedol tiež, že Bielorusko zostane “ostrovom mieru, pokoja a poriadku”, a ubezpečil, že krajina sa aj naďalej bude držať svojho mierotvorného postoja. Uvítal pritom možnosť zapojenia USA do rokovaní tzv. normandskej štvorky o spôsoboch urovnania konfliktu na východe Ukrajiny, o ktorom sa rokovalo v bieloruskej metropole Minsk.

Bieloruský prezident vyhlásil, že členstvom v euroázijských štruktúrach Bielorusko nepríde o svoju nezávislosť, ale zdôraznil, že krajina bude vždy stáť po boku Ruska. Súčasne však uviedol, že Bielorusko postupne nadväzuje kontakty s EÚ, pričom sa už teší z dobrých vzťahov s Ruskom, Indiou a Čínou.

Za prioritu najbližšieho obdobia označil zníženie inflácie, adresnú podporu prosperujúcich podnikov, ako aj redukciu štátneho aparátu.

Časť prejavu venoval aj sociálnym problémom, keď za ideál bieloruskej spoločnosti označil stabilnú rodinu s najmenej tromi deťmi a prisľúbil širokú dostupnosť predprimárneho vzdelávania. Za základ prosperity krajiny označil pracovitosť bieloruského národa, informovala agentúra BELTA.

mž