Ľudia s mentálnym postihnutím majú na Slovensku problém uplatniť sa

Bratislava 25. augusta 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Palkovič)

Ľudia s mentálnym postihnutím dlhodobo patria medzi najdiskriminovanejšie skupiny obyvateľstva. Podľa zástupcov Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR čelia najväčším komplikáciám a problémom pri uplatňovaní a presadzovaní svojich práv deklarovaných platnými medzinárodnými dokumentmi aj slovenskými zákonmi

Ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú v rôznych oblastiach istú mieru celoživotnej podpory, pretože čelia situáciám, na ktoré nie sú pripravení. „Dôvodov je viacero – detstvo strávené poväčšine pod nadmernou ochranou svojich rodičov a v špeciálnych školách im neumožnilo naučiť sa a osvojiť si zručnosti a vedomosti potrebné na ich samostatný život,“ uviedla riaditeľka ZPMP v SR Iveta Mišová. Mnohí podľa nej nevedia ani samostatne využívať hromadnú dopravu, vykonávať základné práce v domácnosti, ani nemali možnosť naučiť sa pracovať s počítačom. Taktiež neabsolvovali žiadne jazykové vzdelávanie.

„Dospelí s mentálnym postihnutím vnímajú, že iní ľudia v ich veku preberajú život do vlastných rúk, zakladajú si rodiny, chodia do práce a vychovávajú deti. Vnímajú však aj to, že niektorí dospelí ľudia do práce nechodia, kradnú, užívajú drogy, ubližujú si navzájom,“ tvrdí Mišová. Dodala, že ľudia s mentálnym postihnutím vnímajú život komplexne napriek tomu, že niekedy môžu mať problémy s pochopením niektorých vzťahov a situácií. Nevyhnutne si začínajú klásť otázky o ich mieste v spoločnosti, o tom, čo sa od nich očakáva či o svojich vlastných očakávaniach. „Chcú vedieť, či by aj oni mohli bývať vo vlastnom byte, či môžu mať rodinu, ako získať zamestnanie a o čom môžu vo svojom živote rozhodovať,“ konštatuje riaditeľka ZPMP v SR.

V rôznom veku títo ľudia čelia rôznym problémom. Pre ich blízkych je podľa Mišovej ťažké prijať, že sa v rodine narodilo dieťa s mentálnym postihnutím a pripraviť sa na situácie, ktoré ich čakajú. „Samotné oznámenie rodičom o tom, že dieťa je iné, by sa malo diať profesionálnym, ale najmä citlivým spôsobom. Bohužiaľ, skutočnosť býva často iná,“ tvrdí.

V tomto období podľa nej každá rodina potrebuje pomoc odborníkov, teda pediatrov, psychológov, sociálnych pracovníkov, špeciálnych pedagógov, rehabilitačných pracovníkov a ďalších podľa potrieb dieťaťa a rodiny.

Od narodenia do siedmeho roku života dieťaťa môžu rodiny využívať služby včasnej intervencie. „Takáto služba by mala byť poskytovaná každej rodine a mala by byť komplexná, teda zameraná na podporu dieťaťa, ale aj rodiny v prijatí dieťaťa. Tiež poskytovanie poradenstva v oblasti kompenzácií a pomôcok,“ hovorí riaditeľka ZPMP v SR. Služba včasnej intervencie by podľa nej mala v konečnom dôsledku viesť k zaradeniu rodiny do bežného života. „Mladé rodiny nechcú žiť v izolácii a nechcú, aby ich deti vyrastali v izolácii,“ dodala.

V posledných rokoch na Slovensku vznikli centrá včasnej intervencie v rôznych regiónoch, podľa Mišovej sa však nedá povedať, že tvoria systematickú sieť a každá rodina, ktorá takúto službu potrebuje, ju dostane v dostatočnej kvalite a rozsahu.