Lovec

Slovensko 18. októbra 2015 (HSP/Foto: Mária Čapáková)

Ozval sa vo mne lovec. Zo sladkého zaspávania ma prebral komár. Nechce sa mi svietiť a naháňať ho po izbe. Počkám, kým pristane niekde na mne. Lenže si vyberá zlé miesta. Tak napríklad líce. Namiesto toho, aby som ho pricapila, mávam rukou vo vzduchu a dúfam, že ďalší nálet si rozmyslí. Medzitým unavená opäť zaspávam. To som nemala. Nepostrehla som útok a prebúdzam sa na to, že ma svrbí líce. Fantázia! Pod okom mám stopu po jeho bozku. Keby to aspoň tak nesvrbelo a nenavieralo. Zopár dní s tým budem musieť žiť. A hlavne – neškrábať! To by bolo ešte horšie.

No nič, kvalitu môjho života to hádam nezníži. A keby mi môj nový výzor uberal na sebavedomí, budem sa aspoň tváriť, že všetko je v najväčšom poriadku. No a v prípade, že by sa mi to nedarilo, zasurfujem na internete. Je plný rád, ako… žiť šťastnejší život, dosiahnuť vnútorný pokoj, zvýšiť sebavedomie, zbohatnúť…

Najčastejšie to má názov „10 rád, ako…“. A niekde aj s podtitulkom „overených“. No povedzme, že to niekto overoval na sebe a náhodou to klaplo. Chcela by som toho človeka vidieť. Chcela by som vidieť všetkých tých poradcov, ktorí si často protirečia, ale hlavne majú všetci pravdu. A to je to najdôležitejšie. Žiaľ, nie len čo sa týka týchto „odborných“ poradcov.

Stačí sa prihlásiť na svoje konto na sociálnej sieti a valí sa to zo všetkých strán. Články, fotografie, videá, diskusie… Často neoverené informácie, zahustené negatívne správy, texty, ktoré chcú manipulovať čitateľa už len svojím názvom. Presviedčajú nás, že – toto ste nevedeli… toto by ste si rozhodne mali pozrieť… tento článok si prečítajte až do konca… v tomto videu uvidíte, ako to naozaj je… Konšpiračné teórie, ktoré majú za cieľ uviesť zmätok, hrôzu a strach do hlavy čitateľov… A to najdôležitejšie je, že všetci šíritelia týchto ohurujúcich informácii MAJÚ PRAVDU!

Ale koniec sveta ešte stále nenastal. Napriek všetkému, čo do seba z informačných sietí nasávame, po chvíľke hrôzy, kapitulácie, obáv, ako to bude ďalej, zalejeme si svoju kávičku či čaj a s chuťou sa pustíme do jedla, aj keď sme pred pár minútami niekde čítali, že niekoľko miliónov ľudí na svete trpí hladom – a toto náhodou práve pravda je. Chutí vám? Tak sa mi zdá, že všetky tie správy nás k ničomu neburcujú. Len k akejsi apatii.

A potom si pozrieme nejaký film, ako mimozemšťania napadli našu Zem a ako ich hlavný hrdina so svojou partiou všetkých pozabíjal. A vydýchneme si, že to bol našťastie len film. Lenže… v našom svete sa dejú oveľa horšie veci. Všetky tie informácie, čo kolujú internetom, majú nejaký základ. Čítame ich, chvíľku sme zhrození, krútime nad tým hlavou, konštatujeme, aké je to hrozné a potom ide život ďalej. Práca, priatelia, pivečko, domáca pohodička pri sociálnej sieti. Pozdieľame niečo, prispejeme k šíreniu hrôzostrašných správ, veď nech to vedia všetci, je to predsa všetko pravda…

Prebúdza sa vo mne lovec. Rada by som ulovila pravdu. Pravdu, ktorú sa v návale všetkých informácii o dianí vo svete nedozvieme, pretože správy sú podávané práve tak, aby sa nedajbože tú pravdu niekto nedozvedel. Je ľahké vypustiť do sveta polopravdu. Veď každý si z nej urobí tú svoju pravdu. Potom je jasné, že pravdu majú všetci – bojovníci za spravodlivosť, odporcovia svetových veľmocí, konšpirátori… A každý z nich ovláda umenie, ako presvedčiť celý svet, že to pravda naozaj je! Toľko pravdy v éteri a niekto si ešte dovolí povedať, že ktovie, ako to v skutočnosti je? Niekto sa ešte odváži cítiť sa neisto v objatí všetkých tých pravdivých informácii?

Nabudúce toho komára na svojom líci pricapím. A poriadne. Aby som sa zobudila. Aby som hľadala pravdu v reálnom svete, nie na sociálnych sieťach prepchatých klamstvom. Stačí sa pozrieť von z okna. U susedov na trampolíne skáče dieťa. Smeje sa, teší sa zo života, výska, tlieska rukami. Nemá tušenia o tom, čo sa naň zo sveta valí a je šťastné. Jeho matka ho s úmevom pozoruje. Niet pochýb o tom, že svoje dieťa miluje a ono ľúbi svoju mamu. Asi nečítali, ako vraj skákanie na trampolíne deťom škodí… Tak to by sme mohli rovno o tej matke zapochybovať, či naozaj svoje dieťa miluje, keď si neoverí, či je pre jej dieťa zdravé skákať na trampolíne…

Ach, svet! Kam speješ? Kam ti pomáhame svojími postojmi? Čomu dovolíme, aby cez nás išlo ďalej, namiesto toho, aby sme to raz rázne stopli a nepustili ďalej klamstvo, polopravdu, manipuláciu, nepožehnanie…?

…kde ten komár teraz je? Dobre napapaný sa ukrýva niekde medzi skriňou a stenou. Ja sa na seba pozerám do zrkadla a uvažujem o tom, že s týmto lícom teraz pôjdem do práce, medzi ľudí a budem sa tváriť, že som úplne ok, rozdám úsmevy na všetky strany a budem dúfať, že tú pravdu, ako blbo sa s tým bozkom od komára cítim, sa nikto nedozvie…

Mária Čapáková