Riga 10. augusta 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Francisco Seco, Pool,Mindaugas Kulbis)
Lotyšsko vyhlásilo v utorok trojmesačný stav núdze na svojich hraniciach s Bieloruskom. Rozhodnutie súvisí s náporom migrantov prichádzajúcich z bieloruského územia, informovala lotyšská verejnoprávna televízia LTV
Vyhlásenie stavu núdze, ktorý potrvá do 10. novembra, bolo schválené na utorkovom zasadnutí lotyšskej vlády. Vzťahuje sa na štyri oblasti ležiace pri hraniciach s Bieloruskom: na regióny Ludza, Kraslava, Augsdaugava a na mesto Daugavpils.
Podľa televízie LTV ide v zásade len o technické opatrenie, ktoré má urýchliť potrebné rozhodovacie procesy a finančné toky.
Pohraničníci dostali právomoc v prípade potreby použiť aj fyzickú silu a mimoriadne prostriedky, aby okamžite vracali migrantov, ktorí nelegálne prekročia hranice, späť na územie Bieloruska. Od takýchto osôb nebudú prijímané žiadosti o udelenie štatútu utečenca ani iných foriem ochrany.
Nariadenie o vyhlásení núdzového stavu tiež umožňuje, aby pohraničníkom pri ochrane a monitorovaní hraníc pomáhali aj príslušníci lotyšskej armády a polície s cieľom zabrániť nelegálnej migrácii.
Lotyšský premiér Krišjanis Karinš uviedol, že prijaté rozhodnutie prakticky znamená uzavretie hraníc medzi Lotyšskom a Bieloruskom. V prípade, že sa situácia na hraniciach zlepší, môže vláda núdzový stav zrušiť aj skôr než v novembri. Kabinet má tiež právomoc toto opatrenie predĺžiť na dobu maximálne troch mesiacov.
Rovnakým problémom s bezprecedentným náporom nelegálnych migrantov prichádzajúcich z územia Bieloruska čelí v posledných týždňoch i susedná Litva, a tiež Poľsko. Litovský parlament má v utorok rokovať o tom, či sa na hraniciach s Bieloruskom postaví vysoký kovový plot so žiletkovým drôtom, úplne proti zásadám EÚ v oblasti migrantov. Európska únia doteraz tlačila členské štáty do prijímania migrantov a plot na hraniciach Maďarska odsúdila.
Uvedené tri krajiny obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že využíva migrantov na vyvíjanie tlaku na Európsku úniu, aby zrušila sankcie voči jeho krajine. Lukašenko však iba usúdil, že túto službu Európskej únii, už nebude robiť, hlavne s prihliadnutím na voči Bielorusku zo strany EÚ uložené sankcie všetkého druhu. Turecko za zastavenie migrantov dostáva od Európskej únie 6 miliárd.
EÚ finančne nepodporí výstavbu plotu medzi Litvou a Bieloruskom
Výstavba plotu na hraniciach medzi Litvou a Bieloruskom s cieľom zabrániť nelegálnemu vstupu migrantov do priestoru EÚ je dobrou myšlienkou, ale na tieto stavebné práce nebudú poskytnuté žiadne finančné prostriedky EÚ. Podľa tlačovej agentúry AFP to v utorok uviedol hovorca Európskej komisie (EK) Adalbert Jahnz.
Hovorca pripomenul, že eurokomisárka pre vnútorné záležitosti a migráciu Ylva Johanssonová v rámci rozhovorov s litovskými úradmi ocenila výstavbu plota, ktorý má nápor migrantov z územia Bieloruska zastaviť a ukázala tak dvojitý meter a licomernosť EÚ.
“To však neznamená, že na financovanie tohto plotu budú použité európske fondy. Komisia nefinancuje žiadne ploty ani múry. Neexistuje žiadny rozpor medzi tvrdením, že postaviť plot je dobrý nápad, a odmietnutím jeho financovania,” opísal situáciu Jahnz.
Litva v júli vyzvala ostatní členské krajiny EÚ, aby jej pomohli zvládnuť migračnú vlnu.
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) vyslala v priebehu júla do Litvy niekoľko desiatok svojich príslušníkov ako aj potrebné technické vybavenie. Jahnz v tejto súvislosti informoval, že v štádiu riešenia je financovanie európskej pomoci, pričom prostriedky EÚ budú pridelené tam, kde budú znamenať pridanú hodnotu pre riadenie vonkajších hraníc EÚ.
Litva spolu so slovinským predsedníctvom v Rade EÚ zvolali na 18. augusta krízovú videokonferenciu ministrov vnútra eurobloku s cieľom reagovať na “bezpečnostnú hrozbu”, ktorú pre Úniu predstavuje tok migrantov zrejme riadený alebo umožnený bieloruským vládnym režimom.
Poslanci litovského parlamentu sa v utorok stretli na plenárnom zasadnutí vo Vilniuse, aby prediskutovali projekt výstavby ostnatého plotu, ktorý by mal zastaviť nelegálnych migrantov prekračujúcich bielorusko-litovskú hranicu. Ak parlament schváli projekt výstavby plotu, Litva vybuduje štyri metre vysoký kovový plot v hodnote 152 miliónov eur, ktorý bude mať dĺžku 508 kilometrov a bide pokrytý ostnatým drôtom.
Počet migrantov prichádzajúcich cez Bielorusko do Litvy od začiatku roka dosiahol 4110 osôb, čo je veľký nárast v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020.
Rovnakým problémom s bezprecedentným náporom nelegálnych migrantov prichádzajúcich z územia Bieloruska čelí v posledných týždňoch i susedná Litva, a tiež Poľsko.