Podľa názoru McManusa obavy Saudov sú zapríčinené ako vonkajšími, tak aj vnútornými faktormi. Napríklad “obklopujú ich nepriatelia”. Na severe je to vodca Islamského štátu Abú Bakr al-Bagdádí, ktorý sľúbil, že zvrhne vládnucu kráľovskú dynastiu. Na juhu, v Jemene – povstalci šiíti, na východe – protivník, ktorého sa saudská dynastia bojí najviac – šiítsky Irán.
Okrem toho krajina má aj domáce problémy, majú obavy z diverzie ako zo strany IS, tak ako aj zo strany Iránu, vláda prijíma opatrenia proti disidentom – aj šiítom, aj sunnitom. Prudký pokles cien ropy vytvára dieru v štátnom rozpočte, zatiaľ čo jeho obyvateľstvo, zvyknuté na bezplatné komunálne služby a príspevky na bývanie, aj naďalej rastie.
Saudská dynastia, píše autor, teraz prežíva krízu postupnosti: o 80-ročnom kráľovi Salmanovi, ktorý sa usadil na trón v minulom roku, diplomati v súkromných kruhoch hovoria ako o “takmer ponorenom do stareckého marazmu”.
“Kedysi bol tento režim pilierom konzervatívnej stability a teraz sa vplyvom strachu stal nepredvídateľným,” píše McManus.
Začiatkom januára Saudská Arábia oznámila popravu 47 ľudí, väčšinou sunnitských extrémistov, spojených s al-Kájdou, ale bolo medzi nimi aj niekoľko šiítskych aktivistov, napríklad šiítsky kazateľ Nimr Bákir al-Nimr.
Táto poprava bola impulzom pre reťaz udalostí, ktoré nakoniec spôsobili rozpad diplomatických vzťahov Saudov s Teheránom. V minulosti saudskí princovia mohli počítať s podporou USA vo všetkých nezhodách s Iránom. Ale teraz je všetko inak.
Namiesto podpory Rijádu Washington vyhlásil, že je nespokojný s oboma stranami: so Saudmi kvôli poprave Nimr Bákir al-Nimru, s Iráncami kvôli tomu, že nedokázali zabezpečiť ochranu veľvyslanectva Saudskej Arábie v Teheráne.
Pritom v súkromných kruhoch zástupcovia USA, podľa slov McManusa, netaja svoju podráždenosť z toho ako sa kráľovstvo správa a zástupcovia Rijádu, naopak neskrývajú svoju nespokojnosť s Američanmi.
Už dlho pozorujeme zhoršenie vzťahov medzi USA a Saudskou Arábiou – začalo to dávno pred vládou Baracka Obamu,” komentoval situáciu bývalý americký veľvyslanec v Rijáde Charles W. Freeman mladší.
V rozhovore s McManusom poznamenal, že vzťahy týchto dvoch krajín boli budované “na spoločných záujmoch a nie na spoločných hodnotách”. A v posledných rokoch sa ich záujmy podstatne líšia – napríklad v tom, čo sa týka Iránu, ropnej otázky a ďalších oblastí.
Obe krajiny sa síce ešte vzájomne potrebujú, ale už menej ako predtým a trhliny v ich vzťahoch sa naďalej zväčšujú, uzatvára novinár.





















