Lipšic: Vláda nechce umožniť trestanie právnických osôb za ekonomickú kriminalitu

Bratislava 3. novembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Lipšicovi prekáža, že zákon neumožňuje ich stíhanie za také trestné činy, ako nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku a podobne  

Vláda SR podľahla lobingu podnikateľov, a preto do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (PO) nezahrnula aj ekonomické trestné činy. Počas dnešného rokovania Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť to vyhlásil opozičný poslanec Daniel Lipšic (nezaradený) s tým, že zákon je tak zúžený na najnižší možný okruh trestných činov, ktorý predpisuje eurosmernica.

“Chýba tam väčšina trestných činov. PO sa málokedy dopúšťajú sexuálneho obťažovania, ale ekonomických trestných činov áno. Zároveň, v zákone sa navrhuje postihovať PO za obchodovanie s ľuďmi, ale trestný čin obchodovania s deťmi tam už nie je. Akú to má logiku?” pýtal sa Lipšic.

Exministrovi spravodlivosti prekáža, že zákon neumožňuje stíhanie PO za také trestné činy, ako nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku, podvod, subvenčný podvod, zavinený úpadok, poškodzovanie veriteľa, úžera, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní. “Prečo nechcete aj toto stíhať? Najdôležitejšie trestné činy, ktorých sa dopúšťajú PO, tam zahrnuté nie sú. Pokiaľ viem, väčšina krajín EÚ vzťahuje na PO všetky trestné činy a nemajú taxatívny výpočet, že len na niektoré,” zdôraznil.

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (nominantka Smeru-SD) reagovala, že o žiadnom vplyve podnikateľov na vládu nevie. “Je pravda, že návrh vychádza striktne z európskej smernice a kopíruje trestné činy tak, ako boli v smernici. Viac vám k tomu neviem povedať. Ak vznikli také rozdielnosti, budem informovať ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) a ak je vôľa, budú tam tie trestné činy zaradené. Budem s ministrom hovoriť, či je možné na ústavnoprávnom výbore rozšíriť okruh trestných činov,” avizovala Jankovská. Zároveň si ale myslí, že čistiť podnikateľské prostredie prostredníctvom trestného práva je najhoršia cesta.

Lipšicovi sa tiež nepáči, že vládny návrh zákona neobsahuje odstupňované pokuty pre PO a hovorí len o rozpätí od 1500 eur po 1,6 milióna eur. On sám sa preto cez pozmeňujúci návrh dožadoval nielen zahrnutia ekonomických trestných činov, ale aj zavedenia piatich sadzieb, ktoré kopírujú trestné sadzby pri fyzických osobách s rozpätím pokút od 2000 eur v prvej sadzbe až do 20 miliónov eur v piatej. Pri opakovane spáchanom trestnom čine sa dolné a horné hranice mali zvyšovať o tretinu. Poslanci Smeru-SD však hlasovali proti Lipšicovmu návrhu. Jankovská na margo širokého rozpätia možných pokút uviedla, že treba dôverovať súdom.

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb hovorí, že za spáchanie niektorých trestných činov by mali byť trestaní nielen ľudia, ale aj PO. Trestnej zodpovednosti však nemajú podliehať všetky právnické osoby. Nebude sa týkať najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov či medzinárodných organizácií. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Za spáchanie trestných činov majú hroziť rôzne tresty. A to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku aj peňažný trest od 1500 až do 1,6 milióna eur.