Môj profil 
Predplatné
Praha 9. februára (TASR) – Svokor prezidenta ČR Václava Klausa pôsobil za druhej svetovej vojny ako vysoký úradník tajnej politickej polície slovenského štátu a osobne sa podieľal na perzekúcii slovenských židov. Informovalo o tom dnes internetové vydanie denníka Lidové noviny.
Server Lidovky.cz pripomína, že do kampane pred nedávnymi prezidentskými voľbami v ČR sa zapojila aj Klausova rodina. Jeho manželka Livia, ktorá je pôvodom Slovenka, vyhlásila, že nechce, aby po nej na Pražský hrad prišla "dáma, ktorá bude hovoriť len po nemecky", čím mala na mysli manželku neúspešného prezidentského kandidáta Karla Schwarzenberga.
Okrem toho Václav Klaus mladší verejne kritizoval fakt, že Schwarzenbergov otec bol členom "extrémne protižidovskej, protimasarykovskej a xenofóbnej organizácie" Vlajka a svokor Johann Hardegg zasa nacista. Klaus mladší vyjadril vtedy názor, že tieto skutočnosti by mali byť témou kampane.
Lidovky.cz dnes v súvislosti s tým napísali, že ak bola témou v krajine minulosť svokra prezidentského kandidáta, potom by sa – logicky – malo hovoriť aj o minulosti svokra súčasného prezidenta.
"Aj keď o tom možno Václav Klaus mladší nič netuší, jeho starý otec Štefan Miština má minulosť podobne temnú ako Johann Hardegg. S tým rozdielom, že Hardeggova minulosť je ‘pomerne známym faktom’, kým o Mištinovej minulosti doteraz nikto nič nevedel," upozorňujú Lidovky.cz.
Lidové noviny uvádzajú, že sa im v českých a slovenských archívoch podarilo vypátrať, že právnik Miština sa na začiatku roku 1940 objavil v Bratislave ako vedúci cenzorského oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti (ÚŠB) v hodnosti aktuárskeho eléva.
ÚŠB vznikla k 1. januáru 1940 zlúčením niekoľkých policajných a spravodajských úradov. Bola to centrála tajnej politickej polície slovenského štátu, pričom jej úlohou bol dohľad i represia. ÚŠB mala vlastnú sieť konfidentov, píšu Lidovky.cz s tým, že jej zamestnanci spolupracovali s nemeckým gestapom. Ako podotýka český denník, najmä protikomunistické oddelenie bolo známe používaním brutálnych vyšetrovacích metód.
Keď v septembri 1942 vznikol Ústredný hospodársky úrad, ktorého cieľom bolo zmocniť sa majetku v tom čase deportovaných slovenských židov, Miština – ako nový zamestnanec tohto úradu – bol poverený súpisom ich majetku. Ako uviedli Lidovky.cz, za dva dni Miština vyhotovil niekoľko desiatok zoznamov zhabaných vecí, písomností a cenností. Celkovo na účtoch židovských organizácií zaistil 186.336 slovenských korún a 104.424 korún v hotovosti.
Livia Klausová vždy tvrdila, že o tom, čomu sa venoval jej otec počas vojny, nevie nič. Nové odhalenie denníka Lidové noviny prostredníctvom svojej tajomníčky komentovala vyhlásením: "Otec mi zomrel v roku 1955, keď som mala 15 rokov. Nikdy sme sa o ničom takom nebavili, neviem o tom, že by pracoval niekde inde ako na ministerstve ochrany práce a sociálnej starostlivosti. Do tejto chvíle som o ničom inom ani nepočula".
Klausovej vyjadrenie je – ako upozorňuje server Lidovky.cz – pozoruhodné zásadnými nezrovnalosťami: Klausová sa totiž narodila v roku 1943, teda 15 rokov mala až v roku 1958. Jej otec podľa dostupných informácií nezomrel v roku 1955, ako sa uvádza v jej vyhlásení, ale až v roku 1959.
.jpg)
.JPG)
