Legislatívna iniciatíva začaté reštrukturalizácie firiem neovplyvní, tvrdí Kasatkin

Bratislava 17. apríla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Odborníci už dlhšie volajú po dôkladnejšej právnej úprave, ktorá prichádza päť minút po dvanástej, uviedol Alexander Kasatkin

Navrhovaná legislatívna iniciatíva vládneho Smeru-SD, ktorá prichádza po kauze Váhostav, podľa konkurzného a reštrukturalizačného správcu Alexandra Kasatkina priebeh procesu neovplyvní a prichádza neskoro.

“Odborníci už dlhšie volajú po dôkladnejšej právnej úprave, ktorá prichádza päť minút po dvanástej. Najnovšia legislatívna iniciatíva nezasiahne do kauzy Váhostav. Nič z toho, čo je navrhované a čo má aj pozitívny efekt, už reštrukturalizáciu spoločnosti Váhostav, a. s., neovplyvní. Všetky konania začaté do tejto novely budú dokončené podľa doterajších predpisov, vrátane reštrukturalizácie Váhostavu,” upozornil Kasatkin.

Návrh sa podľa neho zameriava predovšetkým na to, aby proces bol spravodlivejší a transparentnejší.

“Potrebné je však reštrukturalizáciám prechádzať. Väčšina z nich, najmä tých takzvaných veľkých, je vyvolaných práve verejnými zákazkami a problémami, ktoré sa okolo nich vyskytujú. Legislatívne úsilie by sa preto malo zamerať predovšetkým na transparentnosť zadávania verejných zákaziek, na stanovenie limitov prístupu k týmto zákazkám a zavedenie dôsledného toku finančných prostriedkov od hlavných dodávateľov k malým,” domnieva sa.

Najväčší problém podľa Kasatkina je, že sú finančné toky zastavené na polceste k malým dodávateľom. “Základné pravidlo by malo byť, že ak raz niekto pri verejnej zákazke zlyhal, nemôže dostať ďalšiu verejnú zákazku,” povedal a upozornil, že viaceré krajiny riešia proces reštrukturalizácie zásadnejšie a dbajú najmä na záujmy veriteľov, aj tých malých. Ako príklad uviedol USA, kde môže priamo súd zasahovať do reštrukturalizačného plánu a pozmeniť dĺžku splácania niektorých pohľadávok, ak by boli znevýhodnené voči iným veriteľom. V Rakúsku sú priamo stanovené limity plnenia, kedy sa veriteľom musí ponúknuť minimálne 20-% podiel z ich pohľadávok splatný počas dvoch rokov. Ak lehota splatnosti presahuje dva roky, musí podiel dosahovať minimálne 30 %.

“Podobné limity sú aj inde. V Španielsku sú to napríklad minimálne uhradené pohľadávky v rozsahu 50 % a maximálne na 5 rokov splátkový kalendár. Zákon tam počíta dokonca s tým, že ak by to malo byť inak, tak sú možné len alternatívne dohody, v rámci ktorých sa napríklad pohľadávky premenia na podiely na spoločnosti a podobne. Rovnaký minimálny limit uhradenia 50 % pohľadávok je napríklad aj vo Švédsku,” doplnil Kasatkin. Nepredpokladá zatiaľ, že sa európska legislatíva v oblasti reštrukturalizácií zjednotí. “Závisí od vôle vlád členských štátov, akú ochranu poctivým podnikateľom v tomto smere poskytnú,” povedal Kasatkin a dodal, že slovenská legislatíva má v tomto smere výrazné medzery.

ml