Ankara 19. februára 2018 (HSP/Politikus/Foto:TASR-Pool Photo via AP)
Portál Politikus uviedol zaujímavý článok o možnostiach riešenia turecko-kurdského problému. O čo v tom návrhu ide?
Turci navrhli rozmiestniť v Manbidji a Afrine turecké ozbrojené sily a stiahnuť americké sily, ktoré sa v regióne nachádzajú. Turecký prezident Erdogan Tillersonovi naznačil, že keď sú Turci a Američania členovia NATO, môžu aj spoločne bojovať proti terorizmu. To znamená, že nemusia všetko riešiť Američania, Turci ich radi zastúpia. Američania nech sa stiahnu a Turci preberú kontrolu nad kurdskými enklávami Afrin a Manbidj.
Tillerson počas svojej návštevy v Ankare zaštítil rozhovory vojenských expertov Turecka a USA. Tillerson rokoval aj s tureckým prezidentom Erdoganom a tureckým ministrom zahraničných vecí. Rozhovory tureckých a amerických vojenských odborníkov sa uskutočňovali aj v rámci NATO v Bruseli.
Američania sa veľmi snažia naladiť s Tureckom opäť normálne vzťahy, ktoré boli vážne naštrbené kvôli pokusu o vojenský prevrat v Turecku, ten iniciovali americkí odborníci v čase prezidentovania Baracka Obamu. Momentálne turecko-americké vzťahy vážne narušuje aj otázka riešenia kurdského problému.
Vznik Kurdistanu, ktorého súčasťou by boli aj územia Sýrie a Iraku je nočnou morou pre Turecko, pretože je zrejmé, že by vznik samostatného Kurdistanu radikalizoval aj kurdské obyvateľstvo, žijúce na území Turecka. Vznik Kurdistanu by mohol znamenať koniec Turecka v podobe, ako ho dnes poznáme.
Kurdi v Sýrii a Iraku sa momentálne spoliehajú na Američanov, dokonca začali s násilnou asimiláciou arabského obyvateľstva, čo vyvoláva prirodzené pnutie medzi sunnitskými Arabmi a Kurdmi. (Šiíti, ktorých podporuje Irán a Asad, majú v otázke Kurdov jasno). Svojou jednostrannou orientáciou na USA sa Kurdi dostali do nepríjemnej pozície, pretože okrem Američanov a Izraela nemajú žiadneho iného spojenca na Blízkom východe.
Politika kurdskej samostatnosti bola iniciovaná americkou administratívou, Američania po porážke ISIS vnímajú Kurdov ako svoju poslednú zástupnú armádu, ktorú majú v regióne Blízkeho východu. Riešenie kurdskej otázky aktivizovali Američania už v roku 2005 v Iraku, cieľom amerických aktivít bol rozpad a prekreslenie mapy Iraku i Sýrie, z čoho mal ťažiť v prvom rade Izrael.
Dnes sa však situácia zmenila, rozpad Iraku sa zastavil, keď v septembri 2017 skončilo neúspechom referendum o kurdskej nezávislosti v Iraku. Následne proamerických Kurdov rozstrieľali iránski dobrovoľníci a iracké šiítske jednotky, takže iracká vláda vyhnala proamerických Kurdov z oblasti na naftu a plyn bohatého Kirkúku.
Pre Američanov je otázka existencie samostatného Kurdistanu dôležitá nielen kvôli tom, že im umožňuje naďalej pokračovať v nevyhlásenej vojne voči Bašárovi Asadovi, ktorý je legitímnym sýrskym prezidentom, ale pre Američanov je bytostne dôležité, aby nezosilnel iránsky vplyv v regióne a nevznikla šiítska os Libanon – Sýria – Irak – Irán, čoho sa obáva najmä Izrael. Na druhej strane však Američania musia riešiť problematické vzťahy s Tureckom, pre ktoré je otázka existencie kurdského štátu neprijateľná v akejkoľvek podobe.
Američania sa teda snažia zachrániť Kurdov, uzmieriť si Turkov, oslabiť Irán, vyhovieť Izraelu a zabrániť rozširovaniu ruského a čínskeho vplyvu na Blízkom východe. Trochu priveľa úloh na tak málo času.