Ako už bolo spomenuté, bol to v podstate kozmetický zákon, ktorý nijako zásadne nemenil dnešný stav, zavádzal však niektoré podporné opatrenia pre tehotné ženy v prípade zdravotných indikácii, žiadateľky o interrupciu mali mať aspoň dva posudky od nezávislých odborníkov, no a nakoniec sa  dvojnásobne, zo štyridsaťosem hodín na deväťdesiatšesť, predĺžila lehota na rozmyslenie, či ísť, alebo nejsť na interrupciu po podpísaní informovaného súhlasu.

Ako sa však dalo čakať, už aj tak „diétny“ zákon sa stal predmetom ostrého politického boja. Pod vlajkou radikálnych liberálov sa pokúsila tento návrh zákona „otráviť“ svojím pozmeňovacím návrhom o potratovej tabletke šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková. Po tomto návrhu však padlo akékoľvek koaličné dekórum a nastala kultúrna vojna so všetkým, čo k tomu patrí.

Bohužiaľ, musíme konštatovať, že liberáli si v tejto taktickej vojne počínali prezieravejšie a dosiahli svoje. Ukázalo sa, že Jana Bittó Cigániková v čase medzi dvoma parlamentnými schôdzami nelenila, ale veľmi intenzívne pracovala a lámala nerozhodnutých, presnejšie povedané, presvedčila viacerých koaličných poslancov, aby oproti minulej schôdzi zmenili svoje rozhodnutie.

Nakoniec hlasovanie o zákone Anny Záborskej ukázalo viacero vecí. Obzvlášť zásadnú  rolu v tejto  politickej hre  zohral  podpredseda parlamentu Juraj Šeliga. Na minulej schôdzi  nielenže verejne vyjadril podporu tejto norme, ale aj aktívne hlasoval s cieľom, aby prešla. V priebehu necelých troch týždňov, paradoxne, prešiel do druhého tábora. Ak si uvedomíme, že je to pôvodne káder Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), je to viac než prekvapujúce.

Nakoniec, najliberálnejší poslanec v klube ZA ĽUDÍ Miroslav Kollár toto obrátenie Šavla na Pavla na svojom facebookovom statuse okomentoval nasledovne. „Interrupcie nebudú obmedzené. O jeden hlas. Napríklad o ten Jurajov.“ Rola Juraja Šeligu pri potopení tohto zákona však bola podstatne dôležitejšia, ak nie kľúčová.

Každému zo zúčastnených bolo jasné, že hlasovanie o tomto zákone bude veľmi tesné, že bude záležať na každom hlase a taktizovať sa bude do poslednej chvíle. Toto predkladatelia neustriehli a, ako sa ukázalo, liberálna časť koalície sa neštítila využiť akékoľvek prostriedky. Už spomenutý podpredseda parlamentu Juraj  Šeliga predsedal tejto schôdzi a keď videl, že je relatívne veľká absencia konzervatívnych poslancov, chcel situáciu takticky využiť a svojvoľne a bez akéhokoľvek rozumného odôvodenia presunul bod číslo štyridsaťštyri,  čo bol ten Záborskej predmetný zákon, a parlament ho prerokúval hneď na začiatku schôdze ako bod číslo štyri.

Cieľ bol jasný, odporcovia zákona  vyhodnotili situáciu tak, že  aktuálne nebolo v parlamente dosť podporovateľov predmetného zákona a vyvolali teda hlasovanie o ňom v čase, keď ho mali šancu zastaviť. Ukazuje sa, že aj vo vnútrokoaličnom boji sú dovolené všetky prostriedky, nikoho totiž  vážne netrápilo, že Juraj Šeliga týmto krokom hrubo porušil rokovací poriadok. Nakoniec za zákon zahlasovalo len päťdesiatosem poslancov.

Výsledné hlasovanie ovplyvnilo viacero okolností.  Vedelo sa, že budú absentovať poslanci Tomáš Taraba a Katarína Hatráková, ktorí boli jasne za zákon. Tomáš Taraba sa však napriek tomu vybral do parlamentu, ale hlasovanie tesne nestihol.  Aj poslankyňa  Vladimíra Marcinková  nemala byť na hlasovaní, no tiež prekvapivo prišla. Ešte podivnejšie bolo hlasovanie poslanca Jozefa Šimka z klubu Ľudová strana Naše Slovensko, ktorý sa údajne pomýlil a zdržal sa hlasovania. Ak by však  Tomáš Taraba aj stihol na hlasovanie prísť, nič by sa tým nezmenilo, zvýšil by totiž kvórum a zákon by aj tak neprešiel. Naopak, ak by sa Jozef Šimko nepomýlil, zákon by platil. Toľko k okolnostiam a k výsledku.

Podstata celého sporu  je však podstatne hlbšia. Aj na tomto hlasovaní sa jasne ukázalo, že opozičný tábor prechádza veľkými turbulenciami.  Poslanecký klub ZA ĽUDÍ je totálne rozbitý. Pôvodne sa členovia strany ZA ĽUDÍ definovali ako umiernení konzervatívci, aj keď súčasťou strany bola vždy silná liberálna frakcia.  Preferencie strany však dlhodobo ukazujú, že šanca obhájiť svoj parlamentný status aj po nasledujúcich voľbách je takmer nulová.

Logicky preto značná časť poslancov z tejto strany  hľadá  nejaké „stabilnejšie“ politické plavidlo. Napríklad stranu SaS. A práve v uplynulých dňoch poslanci, ktorí sa pôvodne definovali ako umiernení konzervatívci, prezentovali svojimi postojmi takmer opak svojej pôvodnej politickej orientácie. Silná nadpráca Juraja Šeligu a zásadná zmena jeho postoja, poznajúc jeho politickú prelietavosť, až tak neprekvapila, čo predsa len  prekvapilo bol postoj  Jany Žitňanskej,  ktorá tesne predtým spolu s Jurajom Šeligom podporila zákon v druhom čítaní, už o minútu neskôr vytiahla hlasovaciu kartu.

Treba pritom pripomenúť, že Jana Žitňanská  je bývala podpredsedníčka KDH. To poukazuje na jediné – zo strany ZA ĽUDÍ sa chystá ťažký exodus. Za  zákon navrhovaný Annou Záborskou totiž hlasovali len dve neznáme poslankyne – Viera Leščáková a Miriam Šuteková -, ostatní už zrejme intenzívne pracujú na svojom politickom prežití. Nakoniec tristné preferencie ZA ĽUDÍ viedli aj premiéra Igora Matoviča k poznámke, že ak to bude zo stranou ZA ĽUDÍ veľmi zlé,  vie si predstaviť ich pobyt aj na kandidátke OĽANO. V kuloároch je známe, že viacero ľudí z klubu  dôverne rokuje aj s predstaviteľmi mimoparlamentného KDH, takže v prežitie tejto politickej značky už neverí takmer nikto.

Hlasovanie o tomto zákone tak ukazuje viacero nových politických posunov. Je možné, že v krátkom čase sa počet poslancov, ktorí hlasujú spolu s klubom SaS, rozšíri práve o liberálnu časť ZA ĽUDÍ. Ak by ich počet bol šesť a viac, znamenalo by to zásadné posilnenie Richarda Sulíka v rámci koalície. Bez ním kontrolovaných poslancov by totiž Igor Matovič stratil parlamentnú väčšinu. No a zároveň sa zdá, že strana ZA ĽUDÍ sa vydala cestou strany #Sieť a tento subjekt ako politická entita skončí v relatívne krátkom horizonte podobne ako jeho nechválne známy predchodca.

Roman Michelko