KULTÚRA: Strašne rýchlo to precválalo, spomína jubilujúci herec Jozef Úradník

Košice 24. decembra (TASR) – Herecká legenda košického Štátneho divadla Jozef Úradník slávi tento mesiac významné jubileum – 60 rokov. Na javisko Historickej budovy ŠD vstúpil po prvýkrát v marci 1976 a ako vraví, sám nevie koľko rôznorodých postáv stvárnil. Od roku 2004 už po druhýkrát šéfuje činohernému súboru, v ktorom má aj mnohých svojich žiakov. Človek plný životného optimizmu, ktorý rozdával radosť nielen v divadle, ale aj v televízii, v nezabudnuteľnej Zlatej bráne či filme.

Bilancovať sa Jozef Úradník ani teraz nechystá. "Ono to strašne rýchlo precválalo. Včera – v marci 1976 som prišiel do Košíc a je to už 36 rokov, počas ktorých človek akosi nemal čas zamýšľať sa nad tým, čo bolo. Skôr sa díval na to, čo bude. Človek bol rád, že išiel z jednej postavy do druhej, že mohol rozdávať smiech a radosť, že sa mohol tešiť zo svojich detí. Toto je najdôležitejšie," uviedol. O sebe hovorí, že je večný optimista, ktorý sa pozerá dopredu a snaží sa, aby boli spokojní ľudia okolo neho. "Lebo keď sú ľudia okolo človeka spokojní, tak je spokojný aj on," dodáva.

Hoci vyrastal na strednom Slovensku a študoval v Bratislave, už vyše 35 rokov pôsobí v košickom divadle. "Veľká" Bratislava ho nelákala, podľa neho sú tam niekedy "zvlčené" vzťahy. "Tu sa to zdá, že je to prísnejšie, že sú tu tvrdí východniari, ale nie je to tak. Sú to ľudia, ktorí vyzerajú, že majú tvrdú škrupinu, ale sú veľmi citliví a ďaleko úprimnejší. Lebo, keď si niečo myslia, tak to povedia. Prečo by od nich človek utekal niekde, kde je viac pretvárky a falše, úsmevu do tváre a dýka v chrbte, ak to môžem takto pomenovať divadelným obrazom," hodnotí.

Zdôrazňuje pritom, že Košice boli, sú a budú druhým kultúrnym centrom Slovenska. "A čo mňa osobne najviac v Košiciach teší, je to, že sme naučili ľudí chodiť do divadla. A to je istým spôsobom vyznamenanie, že to, čo som robil, sa asi oplatilo robiť. To je pre mňa ďaleko dôležitejšie ako iné veci," konštatoval.

Štatistiku počtu postáv, ktoré stvárnil na doskách košického divadla, si nevedie. Spomína, že pred 20 rokmi robila jedna študentka jeho profil v záverečnej práci na Konzervatóriu a vtedy to bolo zhruba 128 postáv. Teraz to už môže byť 140, možno aj viac.

Medzi jeho najobľúbenejšie herecké úlohy patrili Kubo, Richard či Jožko Púčik, ale aj mnoho ďalších v inscenáciách na Malej scéne či v Historickej budove. "Ťažko povedať, ktorá bola tá naj. Ja mám radosť z každej inscenácie, na ktorú príde divák a na ktorej sa baví a odchádza z divadla s pocitom, že to nebol zbytočne premárnený čas."

Svoju popularitu si v minulosti získal aj v televízii, v známej Zlatej bráne či inscenáciách. V Košiciach mu teraz chýba umelecký priestor filmovej tvorby, čo však podľa neho chýba celému Slovensku. "Pozrieť si program všetkých televíznych kanálov, ktoré na Slovensku sú, a vidieť tam stále tie isté tváre, je, povedal by som, až zlé pre diváka. Nehovoriac o tom, že mladí herci, ktorí sú v Košiciach, Prešove, Spišskej Novej Vsi, mohli na tých projektoch v televízii istým spôsobom rásť a boli by pre nich obohatením," uviedol.

Ako herec vynikol Úradník osobitne v komických postavách, pričom aj v súkromí je známym vtipkárom, ktorý si rád robil kanadské žartíky z kolegov. Spomína si však, že aj kolegom sa ho raz podarilo nachytať: "V jednej rozprávke som mal na konci zazvoniť na krásny veľký mosadzný zvon. A ten zvon nezazvonil, lebo mi to srdiečko zvonu obalili molitanom. Vtedy som sa veľmi škaredo pozrel za seba a potom mali strach sa so mnou stretnúť a báli sa, čo im urobím. Ale samozrejme v rámci žartovania."

O tom, o čom ešte sníva a čo by si rád splnil, nechce nahlas hovoriť. "Keď to človek povie, už to nie je sen. Už je to niečo vypovedané. Určite človek chce, aby bol zdravý, aby bola pohoda a pokoj v rodine a kolektíve, v ktorom sa pohybuje. A keď tieto veci sú, tak nie je problém prekonať akékoľvek prekážky," hovorí.

Podľa neho, keď človek rozmýšľa pozitívne, tak je všetko ďaleko ľahšie. "Akonáhle sa začne durdiť na celý svet a začne ukazovať tvár, ktorá je plná vrások a starostí, tak nevyrieši nič. Ešte viac sa do tých problémov zahrabe. Keď sa veci riešia s pohodou a s nadhľadom, tak nie je žiadny problém," dodal.