Bratislava 3. januára (TASR) – Napriek oficiálnemu skončeniu minuloročného 22. ročníka medzinárodného festivalu Mesiac fotografie priaznivci tohto vizuálneho umenia majú možnosť navštíviť v Bratislave ešte tri z celkového počtu 28 výstav.
Najdlhšie z nich – do 3. februára – potrvá výber z uzavretej tvorby fotografa Josefa Hofera (1883-1967). Je v Starej radnici Múzea mesta Bratislavy (MMB) a pod názvom Bratislava v rokoch 1925-1945 charakterizuje dokumentované obdobie. Podľa autorky výstavy Eleny Kurincovej z MMB vnímanie sveta cez objektív fotoaparátu prerástlo u Hofera do umeleckej fotografie. Návštevníkom sa tak naskytne pohľad na umeleckohistorické a architektonické pamiatky medzivojnovej Bratislavy i na život v uliciach a na námestiach.
Nosným motívom jeho tvorby sa stala topografia mesta – hrad, Dunaj, fasády mestských palácov, drobná architektúra, ulice a iné verejné priestory. Najmä pamätníci si môžu overiť, či existuje plynojem na Mlynských Nivách, mestská váha na Krížnej ulici, maják na vyhliadkovej terase na nábreží Dunaja, obilný trh na Námestí SNP, hostinec a Živnostenský dom na Kollárovom námestí, Štefánikove štátne a meštianske školy na Grösslingovej ulici alebo majer na Námestí slobody. Mladí môžu vidieť Bratislavský hrad bez vežičiek a strechy, porovnať so súčasnosťou Mestskú tržnicu, hornú a dolnú časť Zámockej ulice aj iné časti mesta. Jedna z mála zachovaných podôb budov je Umelecká beseda slovenská.
"S medzivojnovou fotografickou avantgardou ho spája vecný, civilistický pohľad na nové podoby architektonického stvárnenia formujúceho sa centra Slovenska, najmä funkcionalistických stavieb z prelomu 20. a 30. rokov 20. storočia," hodnotí Hoferovu tvorbu Kurincová.
Do 27. januára potrvá výstava v Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku. Autor Tamas Schild ju nazval Moji krásni cigáni a je z bloku o Rómoch a Rusínoch s názvom Život menšín, ktorý bol hlavnou témou Mesiaca fotografie v podobe viacerých výstav od autorov z rôznych krajín. Podľa kurátora Gábora Hushégyiho expozícia neakceptuje biedu spomínaného etnika, ale estetickým pohľadom ho prezentuje formou krásna, vznešenosti a dôstojnosti. Rómovia sú vo svojich príbytkoch v osade fotografovaní pri dennom svetle bez použitia blesku a iného osvetlenia, maximálne pri sviečkach. Portréty ľudí rôzneho veku sú výberom z dlhodobého cyklu 54-ročného maďarského fotografa. Schild hovorí, že Rómovia sú vážna politická problematika v rôznych krajinách, a ak sa mu aspoň u niektorých fotografovaných podarí, že získajú pocit dôstojnosti, je spokojný.
Téme rodiny sa dlhoročne cielene vo svojej tvorbe venuje Jana Hojstričová. Potvrdzuje to výstava Rodinné balenie, ktorá je do 13. januára v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy. Autorka na nej prezentuje fotografie z troch súborov. Najrozsiahlejší z nich je minuloročný cyklus Rodinný portrét, kde zobrazuje svojich rodinných príslušníkov, avšak nie štandardnými portrétmi s črtami tváre, ale zvečnila portréty ich tiel.
"Výstava Rodinné balenie pripomína svojím názvom balený tovar ponúkaný obchodnými reťazcami. Rodina nadobúda oveľa väčšiu variabilitu a v súčasných spoločnostiach neexistuje jeden kanonizovaný typ rodiny, ale mnoho rodín. Táto transformácia spôsobuje nemálo problémov najmä v takej spoločnosti, ktorá zotrváva na tradičných rodinných hodnotách a nepripúšťa iné varianty modelov. Tie sú, samozrejme, v spoločnosti reálne prítomné, ale sociálne zábezpeky a istoty pre inakosť zaostávajú. Na túto diferenciáciu rodinných foriem reaguje autorka svojou výstavou," zdôvodňuje jej kurátorka Bohunka Koklesová.