Môj profil 
Predplatné
Bratislava 8. januára (TASR) – Slovenskí filmári si dnes na stretnutí v bratislavskom Csemadoku pripomenuli 60. výročie založenia filmových ateliérov na Kolibe. Prvú časť komplexu, ktorý im už niekoľko rokov neslúži (svoje seriály tam nakrúca televízia JOJ), uviedli do prevádzky 29. augusta v roku 1953. Filmoví tvorcovia nakrútili na Kolibe vyše 400 celovečerných filmov pre kiná, vyše štyri tisícky krátkych dokumentov, animovaných a spravodajských filmov, ktoré získali doma a v zahraničí vyše tisíc ocenení.
"Tvorba Koliby bola skutočne centrom. Dokázala v posledných rokoch, kým existovalo Ústredie slovenského filmu a Slovenská filmová tvorba, nakrútiť 12 celovečerných filmov ročne," uviedol predseda Slovenského filmového zväzu (SFZ) Štefan Vraštiak a pripomenul prvý celovečerný film nakrútený na Kolibe – veselohru Paľa Bielika V piatok trinásteho. "Bol to už desiaty celovečerný hraný film nakrútený pre kiná na Slovensku po roku 1945," doplnil. Na časy filmovej Koliby si ďalej zaspomínali aj kameramani Stanislav Szomolányi, Ján Ďuriš, tvorca dokumentov a animátor Rudolf Urc, režisér detských a mládežníckych filmov Juraj Lihosit či animátor František Jurišič.
Hlavný pamätník udalostí na Kolibe a autor niekoľkých celovečerných hraných filmov Eduard Grečner predniesol na neformálnom verejnom stretnutí petíciu za navrátenie Koliby do rúk filmárom. Tí si pripomenuli výročie zrodu filmových ateliérov aj spomienkou na ich problematickú privatizáciu v roku 1996. "Uvrhla filmové ateliéry do rúk privatizérov, ktorí nemajú so slovenskou kinematografiou a kultúrou nič spoločné. A hoci to vyžaduje privatizačný dokument, do dnešných dní ničím neprispeli k rozvoju slovenskej národnej kinematografickej kultúry," povedal Grečner s tým, že uvedený fakt umožňuje "nekultúrnu privatizáciu právne zrušiť a petícia je podnetom na začatie konania".
Iniciátor petície žiada Ministerstvo kultúry SR o nové prešetrenie "protikultúrneho aktu a následné zrušenie privatizácie filmových štúdií na Kolibe". "Privatizácia z roku 1996 hrubo poškodila slovenskú národnú kinematografiu," podčiarkol režisér, ktorý v petícii ďalej uvádza: "Návrat filmových štúdií na Kolibe kultúre formou štátnej akciovej spoločnosti so 100% účasťou štátu v kompetencii MK SR požadujeme ako nevyhnutnú podmienku znovuvybudovania centra slovenskej národnej kinematografie, ktoré by zaručovalo predbežne výrobu filmových diel hlavne určených deťom a mládeži. Tá je dovážaným brakom najviac poškodzovaná." Autor petície a jej signatári ďalej predpokladajú postupné možné rozširovanie počtu vyrobených filmových umeleckých diel, ktoré by "čerpali výhradne z prameňa najmä domácej vysokokvalitnej literárnej potencie autorov".
Eduard Grečner pre TASR pripustil, že jeho výzva je možno romantickým či donquijotským gestom, ale potrebným. "Ten zánik Koliby, tam nejde len o to, že naše bývalé pracovisko odišlo, ale že každá z kultúrnych disciplín – divadlo, filharmónia, výtvarné umenie majú svoj chrám, iba filmári nie," vysvetlil oceňovaný režisér, podľa ktorého zánikom Koliby prišla jedna generácia filmárov o šancu nakrútiť výborné filmové tituly. "Že my sme nakrútili také a také filmy, to bolo jedine preto, že aj verejnosť mala záujem, aby kinematografia existovala, aby mala svoj stánok. A ten tlak verejnosti som chcel touto petíciou trochu poštekliť."
Podujatie pripravili SFZ a Kruh priateľov českej kultúry. Petícia má byť v nasledujúcich dňoch zverejnená na www.igric.sk.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam, videozáznam a fotoreportáž.
.jpg)
.JPG)
