Kubánski lekári boli nominovaní na Nobelovu cenu mieru. Dopustí neviditeľná ruka trhu, ľudských práv a demokracie, aby ju naozaj dostali?

Bratislava/Havana 7. augusta 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Ramon Espinosa/Pool Photo via AP,TASR-Michal Svítok)

Kubánska veľvyslankyňa hovorí o situácii na Kube v časoch pandémie. Kým napríklad v susedných USA je už päť miliónov ľudí nakazených a každodenne pribúdajú tisíce obetí, Kuba zvládla Covid-19 zrejme najlepšie v celej Amerike

Kým zdravotníctvo mnohých vyspelých krajín v boji s koronakrízou neoslnilo, alebo aj totálne zlyhalo, jedenásťmiliónový „Ostrov slobody“ je na tom pravdepodobne najlepšie v celej Amerike (možno s výnimkou pár drobných ostrovných štátikov v Antilách).

Veľvyslankyňa Kubánskej republiky na Slovensku Yamila Pita Montesová konštatuje: „K dnešnému dňu môžeme povedať, že na Kube je pandémia pod kontrolou. Do štvrtka 6. augusta bol bol koronavírus Covid 19 zistený u 2775 osôb, z toho 88 nákaze podľahlo. Zatiaľ neboli nakazené žiadne deti alebo mládež.“

Prečo to tak je? Na rozdiel od niektorých iných krajín, kde zdravotníctvo počas koronakrízy skolabovalo, na Kube je systém ochrany verejného zdravia spoľahlivý a na všetkých úrovniach dobre organizovaný. Kuba je „trénovaná“ na epidémie a nepriaznivé situácie rôzneho druhu, a ani túto nepodcenila. Už 29. januára bol schválený plán na prevenciu a kontrolu nákazy Covid 19, zahŕňajúci komplexnú stratégiu, všetky ministerstvá, všetky provincie, a tiež inštrukcie pre jednotlivých lekárov a ďalší personál.

Prezident aj premiér už od 1. marca (to bolo obdobie, keď sa na Kube objavili aj prvé prípady nákazy vírusom Covid 19) navštevovali jednotlivé provincie a rokovali s predstaviteľmi samosprávy, aby boli pripravení. „Dôležité je vyzdvihnúť, že na Kube bola politická vôľa naozaj sa s koronavírusom vysporiadať, pretože na Kube je najdôležitejšou prioritou ľudský život – čo nie je všade samozrejmosťou,“ hovorí Montesová.

V praxi to vyzeralo tak, že lekári chodili od domu k domu a snažili sa identifikovať jednotlivé prípady, aby bolo možné robiť prevenciu maximálne účinne. Do projektu sa zapojilo 28 tisíc študentov medicíny, boli pripravené laboratóriá pre potreby vykonávania testov, v nemocniciach bolo všetko usporiadané tak, aby tam nedošlo k šíreniu nákazy. Vláda tiež uvoľnila kapacity biotechnologického a farmaceutického priemyslu Kuby pre produkciu liečiv, ktoré sa osvedčili pri zvládaní nákazy a začala sa príprava výroby vlastných kubánskych pľúcnych ventilácií. Krajina sa zmobilizovala, vediac, že pre embargo nemôže očakávať príliš veľkú pomoc zvonku, a že nemá inú alternatívu, než sa snažiť byť čo najviac sebestačná.

Vďaka tomu sa podarilo situáciu zvládnuť a postupne sa vracať k normálnemu stavu. V súčasnosti je už väčšina provincií v poslednej, tretej fáze vývoja epidémie. Kuba má zatiaľ hranice zatvorené, ale v priebehu augusta sa už budú postupne otvárať turizmu.

Okrem riešenia vlastnej situácie sa Kuba snaží pomáhať aj iným. „V časoch pandémie sa Kuba drží osvedčených hodnôt ako je solidarita, medzinárodná spolupráca a multilateralizmus. A nielen slovami, ale aj konkrétnymi činmi,“ uviedla veľvyslankyňa Montesová. A hovorí, že celý rad krajín sa na Kubu obrátil so žiadosťou o pomoc. Tých žiadostí bolo naozaj veľa, takže nebolo možné vyhovieť všetkým, ale Kuba na základe medzivládnej dohody vyslala zdravotnícke tímy do viac ako štyridsiatich krajín sveta, vrátane EÚ.

Tieto tímy sú súčasťou kontingentu Henry Reeve, ktorý bol vytvorený práve na boj proti rôznym epidémiám vo svete. Lekári a zdravotníci z tejto brigády v minulosti už takto zasahovali proti ebole v Afrike a v rade iných prípadov. „Mimochodom, sú to všetko dobrovoľníci, robia to ako životné poslanie. Ich ideálom je pomoc druhým, solidarita a spolupráca, nie je to o peniazoch a nie sú nútení to robiť, ako to tvrdí americká propaganda,“ hovorí Montesová. Brigáda Henry Reeve bola viacerými medzinárodnými, najmä západoeurópskymi organizáciami nominovaná na Nobelovu cenu mieru.

Okrem toho sa Kuba snaží podeliť so svojimi skúsenosťami aj s ostatnými štátmi sveta, preto sa uskutočnili desiatky videokonferencií kubánskych expertov so zástupcami a expertmi iných krajín. Spojené štáty len s veľkou nevôľou sledujú svetovú prestíž kubánskeho zdravotníctva a lekárskych brigád, dlhodobo sa snažia ich diskreditovať a vyvíjajú tlak na krajiny, ktoré Kubu požiadali o pomoc, aby s tým skončili. Kuba tieto snahy odmieta a považuje za neprijateľné, aby USA zasahovali do vzťahov medzi inými krajinami a kládli si v tomto smere akékoľvek podmienky – nielen voči Kube, ale aj voči Venezuele, Nikarague či ďalším krajinám, ktoré sa previnili tým, že si vybrali iný spoločenský systém.

Všetky štáty sveta, s výnimkou USA a Izraela, každoročne podporujú rezolúciu OSN, ktorá jednoznačne odsudzuje najdlhšie trvajúcu ekonomickú blokádu jedného štátu druhým v histórii – embargo, uvalené Spojenými štátmi na Kubu. Globálne korporátne médiá to zásadne nespomínajú, čo len ilustruje ich objektívnosť.

„Američania krivo obviňujú Kubu z podpory terorizmu. Je naozaj vrchol pokrytectva, keď takýto stereotyp šíri práve krajina, ktorá má terorizmus dlhodobo ako samotný základ svojej štátnej politiky,“ hovorí veľvyslankyňa Montesová. „Kuba má nulovú toleranciu, pokiaľ ide o medzinárodnú kriminalitu a veci ako obchod s ľuďmi či terorizmus.“

Montesová spomína prípad, keď bol na veľvyslanectvo Kuby vo Washingtone spáchaný teroristický útok: nejaký človek, možno duševne narušený, strieľal na veľvyslanectvo. Kubánci ani na opakované žiadosti nedostali od amerických úradov žiadnu odpoveď, o čo v tom prípade išlo. A naopak, USA v takýchto súvislostiach ešte nepriamo podnecujú podobné incidenty tým, že sa snažia Kubu vykresliť ako štát, ktorý je nejakým spôsobom do terorizmu zapletený.

Americké embargo je teraz, v čase koronakrízy, ešte silnejšie: USA využili túto situáciu, aby ešte viac Kubu pritlačili. Ostrov bol pred niekoľkými mesiacmi opäť bez pohonných látok, bez ropy, čo je však stav, na ktorý sú už zvyknutí. Ďalším problémom je tohto roku fakt, že sú už niekoľko mesiacov bez príjmov z turistického ruchu a zároveň sú náklady štátu navýšené o výdavky za pandémiu.

Ani to však Kubu nezlomilo a naopak, pre Kubáncov je to ďalšia motivácia využiť všetky rezervy a postaviť sa pevnejšie na vlastné nohy. Hlavným sektorom, ktorý zabezpečuje bezpečnosť štátu, je potravinárstvo. Vláda sa snaží, aby každá provincia rozvíjala svoj potenciál a prinášala svoj príspevok k pokrytiu výpadku. Reguluje trh, aby vnútorný dopyt a súťaživosť umožnili rozvoj krajiny. Najväčšiu pozornosť venuje ochrane štátnych podnikov, ktoré sú chrbticou ekonomiky, ale podporuje a stimuluje aj neštátny sektor.

„Kuba nie je dokonalá,“ hovorí veľvyslankyňa Montesová. „Ani revolúcia nebola dokonalá. Našou najvyššou prioritou je však sociálna spravodlivosť, tá je pre nás najdôležitejšia.“ Možno práve to je dôvod, prečo si Kubánci napriek všetkým príkoriam stále dokážu svoj ostrov slobody, chudobný, ale šťastný a hrdý, uchrániť. Pred koronavírusom, pred energetickým a surovinovým kolapsom, aj pred predátorom…

Nuž áno, stredoeurópanovi, ktorý predal svoju krajinu cudzincovi za to, aby si mohol dočasne užívať relatívne vysoký ekonomický štandard, sa to možno zdá málo.

Zatiaľ.

Ivan Lehotský