Ktoré sú najzadĺženejšie krajiny Afriky po čínskych win-win projektoch?

Peking 30. mája 2020 (HSP/Foto:Screenshot)

„Čína a Afrika spoja sily, aby vybudovali čínskoafricku komunitu so spoločnou budúcnosťou v súlade s win-win spoluprácou, šťastím pre všetkých a harmonickým spolužitím,“ uviedol vo svojom prejave čínsky prezident Si Ťin–pching

Čínska win-win spolupráca v praxi ukazuje, že ak sa krajina dostane do dlhovej pasce kvôli nerentabilným čínskym infraštruktúrnym projektom, na ktorých schválení sa podieľajú skorumpovaní miestni politici, Čína preberie ich aktíva či už v podobe prevzatia prístavov, alebo nerastných surovín. Možno preto tieto projekty Číňania volajú win-win, lebo či projekt vyjde, alebo skrachuje, vždy vyhrá Čína.

Sudán je krajina s najdlhšie trvajúcou občianskou vojnou v Afrike v ktorej doteraz zomrelo dva milióny ľudí a krajina sa rozdelila na Sudán a Južný Sudán. Sudán dostal veľkú časť z 60 miliardovej  pôžičky, ktorú Čína minulý rok schválila na rozvoj v afrických krajinách. Čínska investícia v Sudáne skončila prevzatím 75 % sudánskej ropnej produkcie, ktorá prešla pod kontrolu čínskej štátnej ropnej spoločnosti CNPC.

Sudánsky dlh voči Číne je v súčasnosti vo výške 6,4 miliardy dolárov a Čína je pripravená poskytnúť ďalšie financie. Medzinárodný menový fond (IMF) hodnotí  sudánsky dlh ako neudržateľný.

Ďalšou zadlženou krajinou je Kongo, ktoré dlhuje Číne 7,3 miliardy dolárov. Čína a Kongo odštartovali sériu projektov v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, vrátane výstavby cesty medzi hlavným mestom Brazzaville a Pointe Noire, vybudovanie štadiónu v Brazzaville, hydroelektrárne a letiska. Kongo je jednou z troch afrických krajín spolu so Zambiou a Džibuty, u ktorých sú čínske pôžičky hlavným faktorom dlhových ťažkostí.

Čo teda čínska pôžička znamená? Podľa Grant Harrisa z organizácie Africa Partners, narastá počet pôžičiek s nejasnými podmienkami, narastá zadlženosť týchto krajín a klesá schopnosť splatiť ich. „Keď nie sú schopné splácať, Čína si nárokuje dodatočné požiadavky. Krajiny majú stále menej peňazí na sociálne a ďalšie programy a dostávajú sa do dlhovej špirály a prepadajú do ešte väčšej chudoby.“

Niektoré projekty potom pôsobia kuriózne, ako keď Čína postavila zadarmo novu budovu konžského parlamentu v hodnote 50 miliónov dolárov. Neprajníci v Kongu žartujú, že si ju už postavili pre seba keď dôjde v Kongu k defaultu a Číňania prevezmú nútenú správu. Iný odkazujú na paralelu s výstavbou budovy Africkej únie v Etiópií,  ktorá bola kompletne osadená čínskymi plošticami. Zariadenia sledovali a vysielali dôverné dáta do Číny každý deň po dobu 5 rokov, než boli odhalené.

Podľa IMF je Kongo v dlhových ťažkostiach. Keď IMF vykonal due dilligence, zistili, že Kongo utajuje časť dlhov. Krajina uvádza, že dlh je na úrovni 77 % HDP, IMF tvrdí, že dlh je na úrovni 117 % HDP a obvinil vládu z klamania a vyzval na protikorupčné opatrenia pred akýmkoľvek ďalším súhlasom s prijatím nových financií.

IMF však možno koná unáhlene. Kongo je totiž producentom ropy a je vysoko pravdepodobné, že svoje dlhy bude splácať  podobne ako Sudán,- odovzdaním rafinérie a nerastného bohatstva čínskej CNPC.

Keňa má dlh voči Čine 8 miliárd dolárov. Čína postavila za 3,5 miliardy 300 km dlhú železničnú trať z Nairobi do Mombasy. Keňský prezident odsúhlasil pôžičku za 3,6 miliardy na ďalších 300 km. Podľa opozície je projekt  neúmerne predražený, negeneruje dostatočnú návratnosť a je tikajúcou finančnou časovanou bombou. Keňský prezident sa neznepokojuje, pretože pôžička má 10 ročný odklad a to už bude problém budúceho prezidenta.

Etiópia dlží Číne 13,5 miliardy dolárov. Podľa čínskeho veľvyslanca v Etiópii, Čína týmito pôžičkami nepomáha len Etiópii, ale celému svetu. „Cítime sa osamelí, lebo my sme jediná krajina, ktorá vo veľkom investuje do infraštruktúry rozvojových krajín. Infraštruktúra týchto krajín však nebude slúžiť iba ľuďom týchto krajín, ale aj investorom z celého sveta“.

Krajinou s najväčším dlhom voči Číne je Angola. Dlhuje 25 miliárd dolárov. Čínske spoločnosti vybudovali v Angole celé mesto Zongo, ktoré je predmestím hlavného mesta. Projekt schválil angolský parlament, lebo „je to správna vec“.  V hlavnom meste Luande sa buduje aj jedno z najväčších letísk v Afrike. Letisko je tak veľké, ako letisko v Káhire, no letová prevádzka v Luande dosahuje asi 5 % káhirskeho letiska. Náklady sú 4 miliardy dolárov. Výstavba mala vytvoriť pracovné príležitosti v krajine, kde je dvadsať percentná nezamestnanosť. Nezamestnaní si ale nepomohli, lebo výstavbu už klasicky realizujú robotníci dovezení z Číny.

Pavol Novak