“Rusko sa teraz nachádza v úplne jedinečnej historickej etape. V dobrom slova zmysle opakujeme lekcie našich veľkých vládcov, ktorí do Ruska prilákali cudzincov,“ povedala poslankyňa Dumy Maria Butinová v rozhovore pre noviny VZGLJAD. Hovorila o vývoji programu presídľovania cudzincov do Ruska, ktorý predtým inicioval prezident Vladimir Putin.

Dňa 1. septembra 2024 nadobudol v Rusku plnú platnosť prezidentský dekrét o poskytovaní humanitárnej pomoci osobám, ktoré zdieľajú tradičné ruské duchovné a morálne hodnoty. Od dnešného dňa môžu cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti získať v rámci zjednodušeného systému povolenie na dočasný pobyt v Rusku, ak nesúhlasia s politikou svojho štátu, ktorá zavádza deštruktívne neoliberálne postoje.

Okrem toho vyhláška priznáva právo získať povolenie bez zohľadnenia kvóty schválenej ruskou vládou a bez predloženia dokladu potvrdzujúceho znalosť ruského jazyka a ruskej histórie.

Členka výboru Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti Maria Butinová v rozhovore pre noviny VZGLJAD uviedla, z akých krajín migranti najčastejšie prichádzajú, čo ich motivuje a čo majú v úmysle v Rusku robiť.

VZGLJAD: O aký program ide a kto je zodpovedný za jeho realizáciu?

Maria Butinová: V podstate hovoríme o migrácii na duchovnom a morálnom základe a realizuje sa len v súlade so zoznamom štátov schváleným kabinetom ministrov. Na toto vízum nemôžete prísť z inej krajiny. Je to špeciálny nástroj na uľahčenie života migrantov – vízum č. 702.

Na tento program teraz dohliadam prostredníctvom Štátnej dumy a som súčasťou štábu Agentúry pre strategické iniciatívy, ktorú vedie Alexander Gorovoj, prvý námestník ministra vnútra, a Svetlana Čupševa, generálna riaditeľka ASI.

Pri ministerstve zahraničných vecí pôsobí aj pracovná skupina a nezisková organizácia Vitajte v Rusku, ktorá poskytuje poradenstvo cudzincom a má informačnú webovú stránku.

VZGLJAD: Koľko ľudí sa už presťahovalo do Ruska na základe tohto víza?

M. B.: Na zbieranie štatistík je ešte priskoro – víza ešte len začali fungovať a výsledky bude možné zhrnúť v polovici roka 2025. Je to však príbeh o kvalite, nie o kvantite. Proces presídľovania, ako si uvedomujete, je vedomá vec.

Portrét presídlenca je spravidla takýto: je to človek s rodinou, ktorý robí zodpovedné rozhodnutia. Najčastejšie k nám najprv príde na turistické víza, ktoré platia dva týždne, všetko si zistí, rozhliadne sa.

Ťažko by ste zobrali svoju rodinu do krajiny, v ktorej ste nikdy neboli, však?

Dôležité je tiež ujasniť si motiváciu, ktorá stojí za presťahovaním. Ak niekto sa len práv dopočul o vízach a hneď sa rozhodne o ne požiadať, nie je isté, či je taký človek na presťahovanie naozaj zrelý. Skôr možno predpokladať, že ide o nejakú krízovú situáciu, a na to existujú iné víza. Treba tiež poznamenať, že duchovné a morálne vízum – nazvime ho tak – neposkytuje žiadne preferencie, okrem zjednodušeného postupu premiestnenia: žiadne dávky, peňažné platby a podobne.

VZGLJAD: Súvisí zavedenie víz s vonkajším dopytom po nich?

M.B.: Určite. Teraz sa aktívne rozvíjajú a formujú migračné mechanizmy. Duchovné a morálne víza sú v podstate prvými vízami v Rusku vytvorenými priamo na migráciu. Napríklad pracovné víza sa za také považovať nedajú. Veď v tomto prípade ľudia prichádzajú s vlastnými peniazmi a možnosťami.

Vo všeobecnosti sa Rusko v súčasnosti nachádza v úplne jedinečnej historickej etape. V dobrom slova zmysle opakujeme lekcie našich veľkých vládcov, ktorí do Ruska prilákali cudzincov. Medzi prvými boli, samozrejme, Taliani, ktorí priniesli architektúru. Po nich nasledovali Pobalťania, Livónci a Nemci, ktorí v Rusku rozvíjali odlievanie a technológie.

VZGLJAD: To bolo v minulosti, ale občania ktorých krajín sa dnes najčastejšie chcú presťahovať k nám?

M. B.: Na prvom mieste je Francúzsko, nasleduje Nemecko, Austrália, USA a prvú päťku uzatvára Taliansko. A to je pochopiteľné. V týchto krajinách prevládajú neoliberálne, netradičné hodnoty. Výsledkom je, že finančne a profesionálne etablovaní rodinne založení ľudia predávajú svoje nehnuteľnosti a podniky vo svojich krajinách a sťahujú sa do Ruska.

Nechcú, aby ich deti chodili do škôl, kde sa vnucujú myšlienky LGBT (LGBT je v Rusku uznaná za extrémistickú a zakázaná) a na uliciach bujnie radikálny islamizmus.

Hlavnými migrantmi z Nemecka sú obyvatelia bývalej NDR, ale v tomto zmysle sú aktívni aj obyvatelia západných štátov. Chcela by som zdôrazniť, že 90 % prisťahovalcov, s ktorými komunikujem, nie sú naši krajania a ani ľudia, ktorí hovoria po rusky. Odísť z Nemecka ich okrem iného núti zhoršujúca sa hospodárska situácia, zatváranie tovární, štrajky.

Austrália mala kedysi veľmi jednoduché imigračné programy, ktoré priťahovali ľudí z celého sveta. Teraz však rovnako rýchlo strácajú ľudí, napodiv kvôli zhoršujúcemu sa životnému prostrediu. Zo Spojených štátov sa už dlhší čas neustále sťahuje impozantný počet občanov do Ruska. A už druhá administratíva amerického prezidenta s tým nemôže nič urobiť. Často sú to pomerne mladí manželia, v priemere 35-45 rokov, s mnohými deťmi. Medzi Američanmi je v Rusku najobľúbenejším povolaním učiteľ angličtiny.

Pokiaľ ide o Talianov, tí sú v istom zmysle podobní Gruzíncom: pre nich je otázka LGBT neprijateľná v celej svojej šírke. K presťahovaniu do Ruska ich veľmi „inšpirovalo“ aj hrozné zneužívanie biblických predmetov na otvorení letných olympijských hier v Paríži.

VZGLJAD: Ovplyvňujú náboženské názory rozhodnutie presťahovať sa?

M. B.: Fenomén náboženskej migrácie určite existuje. Veľa pravoslávnych kresťanov prichádza z Kanady. Existuje samostatná skupina tradičných katolíkov, ktorí sú proti odpustkom Katolíckej cirkvi voči LGBT ľuďom. Ale čo je dôležitejšie, značný počet rodín, ktoré sa sťahujú, vyznáva konzervatívne hodnoty, medzi ktoré patria heterosxuálne manželstvá, viac ako jedno dieťa a hodnoty, ktoré sú u nás zakotvené v nariadení č. 809.

VZGLJAD: Čo robia po presídlení do Ruska?

M. B.: Okrem spomínaných učiteľov sú to najmä informačné technológie. Prišlo aj dosť kuchárov, vrátane tých z reštaurácií ocenených michelinskými hviezdičkami. Počet gastronomických zariadení v Európe klesá a klesá aj celková životná úroveň. A máme tu napríklad rodinu nemeckého šéfkuchára, ktorý pracuje v Dobrograde vo Vladimírskej oblasti a teraz prevádzkuje tri reštaurácie. Nedávno sme s ním dokonca varili. Prichádza sem aj veľa farmárov, ktorí investujú do rozvoja poľnohospodárstva.

VZGLJAD: A do ktorých regiónov prichádzajú žiť cudzinci?

M.B.: Momentálne je to Moskva a Petrohrad. Ale len preto, že o iných regiónoch takmer nič nevedia. Z tohto dôvodu pripravujeme programy na propagáciu iných destinácií.

Aktívne tu pôsobia Vladimírska, Nižnonovgorodská, Kaliningradská, Samarská, Novgorodská, Omská oblasť, Krasnodarský kraj. Spúšťame tiež zájazdy do Šujska a Gavrilovského posadu.

Kurganská oblasť vypracovala program „Ruský sen“, ktorý zahŕňa poskytovanie pozemkov cudzincom a pomoc s pracovnými miestami v podnikoch ťažkého priemyslu.

Je dôležité, aby sa migranti nezhromažďovali v diaspórach, nezgrupovali sa do klanov a nesnažili sa vytvárať francúzske, nemecké, americké dediny, ale aby sa socializovali, integrovali do našej spoločnosti.

Prečítajte si tiež:

• Vojna o obchodné trasy. Nič osobné, len biznis…
• Možnosti usporiadania nového sveta