Kto príde na rad po Kazachstane?

Moskva 11. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Vladimir Tretyakov/NUR.KZ via AP)

Kazachstan, ktorý práve ako tak prežil pokus o rebéliu, by sa mohol stať „vývozcom revolúcie“ pre susedné krajiny. Varoval predseda vlády Kirgizska. Práve ono bolo ešte donedávna považované za najnestabilnejšiu krajinu Strednej Ázie. Ktoré štáty môžu byť novým cieľom teroristických organizácií? A prečo? Uviedol Vzgľad

Deštruktívne živly zapojené do nepokojov a pogromov v Kazachstane môžu pokojne preniknúť aj na územie iných krajín. Hlavne členov Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). Upozornil na to šéf kirgizskej vlády Akylbek Žaparov počas mimoriadneho online zasadnutí tejto organizácie.

NEXTA

O tom, že zo situácie v Kazachstane by sa mali poučiť predovšetkým orgány Kirgizska a Uzbekistanu, sa zmienil aj bieloruský vodca Alexander Lukašenko. Sám pomerne nedávno prežil pokus o zvrhnutie. Navyše, Telegramový kanál NEXTA, ktorý aktívne spolupracoval s povstalcami z Alma-Aty, pôsobil tiež ako „kolektívny propagandista a organizátor“ aj počas neúspešnej farebnej revolúcie v Bielorusku v roku 2020.

Kirgizsko a Uzbekistan?

„Lekcie, o ktorých sa tu veľa hovorilo, by si mal k srdcu zobrať predovšetkým Uzbekistan,“ povedal Lukašenko. Ak sa podľa neho nepoučí z toho, čo sa stalo v Kazachstane, tak sa podnecovatelia rebélie budú pozerať predovšetkým na tohto južného suseda. Tieto slová môžno považovať za varovanie orgánom republiky, ktorá opustila bezpečnostnú dohodu ešte v roku 1999. A neponáhľa sa k nej vrátiť. Hoci bola dohoda o vytvorení ODKB podpísaná práve v Taškente.

„Všetci títo militanti a teroristi, ktorých je veľa v susedných krajinách, v Kirgizsku a Uzbekistane, veľmi horlivo a pozorne sledujú, čo sa deje v Kazachstane,” povedal bývalý poradca prvého prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva Jermuchamet Jertysbajev.

Zmienka o Uzbekistane znie na prvý pohľad zvláštne. Na pozadí politických turbulencií medzi svojimi susedmi možno práve Uzbekistan a Turkménsko považovať za ostrovy stability. Lenže až do poslednej chvíle sa ním zdal i Kazachstan.

Kirgizsko je tradične považované za prvé v nepísanom rebríčku najnestabilnejších krajín Strednej Ázie. Republika prešla tromi násilnými zmenami moci. V rokoch 2005, 2010 a 2020. Tiež teroristickými útokmi islamistov na začiatku tohto storočia. Navyše kirgizsko-uzbeckými medzietnickými konfliktmi. A ani len pred necelým rokom malou vojnou na hraniciach so susedným Tadžikistanom.

Počas potláčania súčasných nepokojov v Alma-Ate kazašskí predstavitelia oznámili zatknutie výtržníkov, ktorí prišli zo susedných republík. Vrátane Kirgizska. Najznámejším menom medzi nimi je kirgizský jazzový hudobník Vikram Ruzachunov. Zdá sa, že medzi výtržníkmi bolo ozaj dosť občanov Kirgizska.

Kým Kirgizsko už skôr vyčerpalo krátkodobý limit revolúcií a klanových stretov o moc, Tadžikistan si len koncom minulého roka „pripomenul“ hrozbu medziregionálnych konfliktov. V novembri 2021 došlo k nepokojom v Chorogu, hlavnom meste autonómneho Horného Badachšánu. Jeho obyvateľstvo je etnicky a nábožensky odlišné od zvyšku Tadžikistanu. Krajina prešla začiatkom 90. rokov minulého storočia krvavou občianskou vojnou. A teraz sa zrazu stala susedom nového režimu Talibanu. Už to samé vyvoláva obavy o bezpečnosť južnej hranice Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

Na účasnom summite ODKB prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon, ktorý prevzal moc v roku 1994 v dôsledku vojny s islamistami usadenými „za riekou“ v Afganistane, varoval, že Dušanbe „má obavy o program na posilnenie tadžicko-afganskej hranice“. Podľa tadžických špeciálnych služieb je teraz v blízkosti južných hraníc ODKB asi 6000 militantov a viac ako 40 teroristických výcvikových buniek.

No napriek tomu sa podľa odborníkov môže stať slabým článkom nielen Tadžikistan či Kirgizsko, ale aj stabilný Uzbekistan. „Pod vedením Islama Karimova bol Uzbekistan krajinou s nulovou toleranciou voči medzinárodnému terorizmu. Napríklad udalosti v Andižane v roku 2005 ukázali, že sa tam s militantmi rozprávajú pomocou samopalu Kalašnikov. Teraz sa však situácia zhoršila, a to, ako vidíme, malo negatívny vplyv na Kazachstan, kam prenikli militanti z Uzbekistanu,“ uviedol Andrej Grozin, vedúci oddelenia Strednej Ázie Inštitútu krajín SNŠ.

Pripomeňme, že v máji 2005 došlo v jednom z regionálnych centier údolia Fergana Andižane k rozsiahlym nepokojom. K politickej opozícii sa už v počiatočnom štádiu pridali radikálne islamistické skupiny. Došlo k braniu rukojemníkov, pogromom a aj zaberaniu vládnych budov. Silové zložky ale nepokoje tvrdo potlačili. Európska únia a Kongres USA reagovali uvalením sankcií. V roku 2009 ich následne zrušili.

Návrat uzbeckých „stratených synov“ zo Sýrie

Od roku 2016 však po smrti Karimova krajinu vedie Šavkat Mirzijojev. Podľa Grozina to zároveň znamenalo príchod nových osôb do vedenia štátnej bezpečnosti. „Šéfov, ktorí zastávali svoje posty 15 rokov, nahradili menej skúsení zamestnanci. Krajina následne prešla niekoľkými fázami návratu „stratených synov“ zo Sýrie,“ pripomenul expert.

Politológ upozornil, že už vtedy boli otázniky o reputácii niektorých navrátilcov. Ako aj o efektivite systému filtrovania občanov. „Ľudia, ktorí strávili niekoľko rokov na území okupovanom Islamským štátom, sa mohli veľmi ľahko priučiť k organizovaniu vzbúr. Vrátane ozbrojených,“ poznamenal. Kazachstan presadzoval podobnú politiku návratu občanov zo Sýrie. Čo mohlo v konečnom dôsledku položiť jeden zo základov nedávneho povstania.

V polovici 90. rokov minulého storočia vytvorili bojovníci z údolia Fergana Islamské hnutie Uzbekistanu. Bolo označené ako teroristické a zakázané v samotnom Uzbekistane. Aj v iných krajinách vrátane Ruska. Práve toto hnutie je zodpovedné za teroristické útoky v kirgizskom Biškeku a Oši. Od roku 2003 nesie názov Islamské hnutie Turkestanu. Skupina sa zúčastnila občianskych vojen v Tadžikistane aj Afganistane. A od roku 2014 dokonca prisahala vernosť Islamskému štátu.

Len nedávno, v roku 2010, sa toto uzbecké islamské hnutie pokúsilo vyvolať nový rozsiahly konflikt v Tadžikistane. Išlo o útok na konvoj vládnych jednotiek v rokline Kamarob v regióne Garm. Presne tam, kde sa v rokoch 1992 až 1993 odohrali kruté boje s islamistami. Toto hnutie neuznáva postsovietske hranice. Zjavne vedie „džihád“ vo všetkých krajinách stredoázijského regiónu. Preto nie je prekvapujúce, že na summite Bezpečnostnej rady ODKB prezident Rachmon naliehal, aby sa neodkladalo vytvorenie spoločného zoznamu organizácií uznaných za teroristické v krajinách dohovoru.

„Ak by som bol na mieste úradov a príslušníkov silových orgánov v Uzbekistane, začal by som uťahovať skrutky a znižovať toleranciu voči medzinárodnému terorizmu. A samozrejme, Uzbekistan sa musí vrátiť do ODKB. Taškent nemá iné spôsoby, ako predísť udalostiam podobným tým v Kazachstane,“ povedal Grozin.

„Červená zóna“ teroristického nebezpečenstva

Uzbekistan, rovnako ako ďalší južní susedia Ruska, je v „červenej zóne“ teroristického nebezpečenstva.

V ohrození sú najmä krajiny Strednej Ázie. Zárodkom terajších kazašských udalostí bol prechod moci od Nazarbajeva a jemu blízkych klanov k „Tokajevovým ľuďom“. Myslí si šéf Euroázijského ekonomického spoločenstva Vladimír Lepechin. „Kde by mohla nastať podobná situácia? Čiastočne v Tadžikistane. Zjavne sa tam už tvorí opozícia. Ale Emomali Rachmon sa zatiaľ odísť nechystá. A ani nebadať oslabenie jeho moci“. Aktivácia všetkých opozičných síl sa v Tadžikistane podľa Lepechina začne iba vtedy, ak sa tadžický vodca rozhodne postupne vzdať moci.

Turkménsko „podrží“ Čína

Podobná situácia podľa Lepechina dozrieva aj v „ukážkovo“ stabilnom Turkménsku. Tam je však situácia takmer totalitná. Na jej destabilizáciu je potrebný veľmi silný vonkajší zásah. „Turkménsko má však aj svoj stabilizačný faktor. Tým je silná prítomnosť Číny. Pokiaľ bude Peking spokojný so vzťahmi s Ašchabadom, Číňania nedovolia, aby sa tam uskutočnil pokus o revolúciu podobný tej kazašskej,“ uzavrel politológ.

Rafael Fachrutdinov