Takže si človek musí položiť otázku – kto uskutočnil teroristický akt v Paríži? Táto otázka obsahuje dve podotázky. Prvá: mená konkrétnych gaunerov, ktorí rôznymi spôsobmi zabíjali ľudí. Druhá: Komu z toho plynú výhody?

Poďme si niečo povedať o tom druhom aspekte.

Prvá vec, ktorú si je treba pripomenúť je, že politika sa nevyhnutne „vynára“ skrz následky tragédií bezprostredne po tom, čo sa odohrali.

Príklad? Prosím: V prvých hodinách po útoku na Dvojičky v Spojených štátoch v roku 2001 Washington okamžite označil páchateľov a aj tých, ktorí im pomáhali. Vinnou sa stala akási „Al-Kajda“ vedená Usamom Bin Ladinom. Pomáhal im Afganistan, kde mali teroristi základňu. Ďalej nasledoval vpád amerických vojsk, no nielen do tohto štátu, ale aj do Iraku, ktorého vodca vraj tiež pomáhal teroristom.

Vezmime si teraz situáciu teroristických aktov 13. novembra v Paríži. Samotný Francois Hollande okamžite označil vinníkov – bojovníci ISIL. Podľa údajov francúzskej tajnej služby, sa v rovnakej dobe vedľa tiel samovražedných atentátnikov našli sýrsky, francúzsky a egyptský pas. Je to veľmi čudné, pretože ak už rozhodne nie je vhodné atentátnikom brať so sebou niečo na akciu, tak je to vlastný pas. Ich druhovia ich budú oslavovať aj tak, no nechávať po sebe stopu pre vyšetrovateľov je prinajmenšom zbytočné. Pas vedľa tela – to je navštívenka. Prečo je potrebná? Novinárom a politikom je potrebná na označenie vinníkov. Na to, aby si teroristický čin na svoj účet pripísal ISIL, nie sú potrebné pasy. Je možné zverejniť vyhlásenie. Alebo natočiť zábery hollywoodskej kvality o tom, ako „hrdinovia idú do akcie“. Situácia s pasmi teroristov v Paríži udivujúco pripomína situáciu s pasmi iných teroristov – newyorských. Tých, ktorí akože uniesli lietadlá a nasmerovali ich do mrakodrapov. Po pasažieroch, teroristoch a batožine neostalo doslova nič. Nič, okrem pasu teroristu, ktorý sa našiel v ruinách. Nuž, viete, milým zloduchom sa také veci stávajú… Zakaždým, keď sa vyberú na cestu do večnosti, nezabudnú si so sebou zobrať pas, ktorý potom dokáže neporušený, bez jediného škrabanca prežiť rôzne kataklizmy.

No vráťme sa k parížskym teroristickým aktom. Ak je Hollande presvedčený, že ich uskutočnil ISIL, a tento akt je – podľa tvrdenia francúzskych médií – „vyhlásením vojny Francúzsku“, tomu by potom mala zodpovedať aj reakcia prezidenta. Sú zavraždení občania, je narušený mier v štáte, Francúzsko dostalo verejnú facku. Koho je tu treba hľadať? Vykonávateľov, objednávateľov a sponzorov, tých, ktorí pomáhali. Veď presne takto postupovali Američania vtrhnúc do Afganistanu. Občania tohto štátu sa nezúčastnili teroristického útoku na USA, no Američania zaútočili konkrétne sem. Dnes musí Francúzsko identifikovať tých, ktorí pomáhajú ISIL. Kto sú to? Nie je to žiadne tajomstvo. Sponzor – Katar, bojovníci boli pripravovaní na území Turecka. Čo si myslíte, aká je pravdepodobnosť toho, že Paríž vyvinie tlak ak už nie voči Turecku ( člen NATO, má silnú armádu, ktorej zapojenie sa do pomoci zložiek ISIL dokázať by bolo zložitejšie), tak hoci aj voči Kataru, ktorého počet obyvateľov by sa zmestil na ten parížsky štadión, v blízkosti ktorého vybuchovali bomby? Zatiaľ nie je jasné, či sa Hollande bude pri hľadaní vinníkov riadiť očividnou pravdou, alebo len politikou a účelovosťou. Takže ďalšie kroky nám ukážu, prečo bolo nutné zabíjať ľudí v Paríži.

A toto sa pre nás stane lakmusovým papierikom.

V čase Druhej svetovej vojny sa ZSSR stal spojencom Západu. Stalo sa tak preto, lebo Hitler, ktorému Londýn a Washington pomáhali k moci, sa vymkol spod kontroly. A stal sa pre nich hrozbou číslo jedna. Vtedy Západ v záujme likvidácie tohto nebezpečenstva pristúpil na dočasné, podčiarkujem: dočasné spojenectvo so Stalinom. V nádeji, že po porážke Nemecka príde čas riešiť aj Sovietsky zväz, k čomu v skutočnosti aj došlo. Plány Anglosasov po skončení Druhej svetovej vojny boli namierené na útok voči ZSSR (operácia „Nemysliteľné“ i všetky neskoršie plány útokov vrátane jadrovými zbraňami). Stalin plány na útok voči Západu nemal.

Dôležitým momentom ostáva fakt, že počas obdobia, keď Západ bojoval s Hitlerom spolu so ZSSR, ani raz nedeklaroval, že „Stalin musí odstúpiť“, že „režim stratil legitimitu“. Spolupracoval so Stalinom a chválil náš štát, uzatváral dohody a dodával nám zbrane výmenou za zlato i valuty, na pôžičku (lend-lease). Bolo to preto, lebo takto to bolo pre Západ výhodné. No ešte v čase, keď ten istý Západ cítil, že kontroluje tretiu ríšu, Hitlerova mocnosť sa rozširovala po Európe. Pokiaľ Londýn, Paríž a Washington predpokladali, že Stalin je pre nich nebezpečnejší ako Hitler, „fírer“ kráčal od úspechu k úspechu. No keď si uvedomili, že spod kontroly sa vymkýnajúce Nemecko je nebezpečnejšie ako ZSSR , Nemecku naklonená priazeň Západu sa okamžite ukončila.

Prečo sme spomenuli túto históriu? Nuž, vzhľadom na to, že súdiac podľa postojov Západu, ktorý do začiatku našich útokov (ruských útokov) proti ISIL bojoval s teroristami tak, že títo zaberali čoraz väčšie územia a stávali sa silnejšími, je jasné, že sa ISIL nachádzal pod kontrolou Washingtonu. Súdiac podľa rétoriky Západu sa situácia javí presne takou. V roku 1942 v Londýne z akýchsi dôvodov netrvali na „slobodných voľbách“ v ZSSR ako podmienke vlastnej spolupráce s Moskvou a predĺženia dodávok zbraní v rámci lend-lease. Teraz ešte do septembra 2015 USA ako preskakujúca platňa opakovali „Assad musí odstúpiť“, hoci práve on reálne bojuje s teroristami v Sýrii.

Takže, po teroristických aktoch v Paríži budeme podľa krokov a rétoriky Západu vidieť, nakoľko je ISIL kontrolovaný Amerikou a koho oni považujú za svoju hlavnú hrozbu. Ak sa Washington bude aj naďalej „báť“ Bašara Assada viac ako tých, ktorí podľa ich tvrdení odpaľujú v ich metropolách bomby, bude to znamenať, že Západ kontroluje ISIL. A len ochota na spoluprácu s Assadom a Ruskom bez akýchkoľvek predbežných podmienok bude znamenať, že sa Západom vytvorení teroristi vymkli spod kontroly a stali sa pre bývalého pána problémom “číslo jedna“.

Čo sa týka otázky, načo je potrebný teroristický akt takého rozsahu, analýzu môžeme viesť niekoľkými smermi. Každý z nich by obsahom zabral osobitný článok, resp. knihu. Američania takto môžu tuhšie priviazať svojich európskych spojencov k sebe. Môže to vyvolať pocit „obete“ samotného Západu, ktorý v skutočnosti vtrhol na Blízky východ a zlikvidoval tam niekoľko štátov, pričom celkom destabilizoval celý región. Môže byť zámienkou na aktívnejšie vytesňovanie Ruska z oblasti Blízkeho východu.

Chcem pripomenúť, že dve predchádzajúce svetové vojny sa začali na základe provokácií menšieho rozsahu. Dôvodom pre Prvú svetovú vojnu sa stala vražda dvoch ľudí: následníka Rakúsko-Uhorského trónu Františka Ferdinanda a jeho manželky. Zámienkou pre začatie Druhej svetovej vojny sa stal útok na rádiostanicu Gliwice, kde bolo niekoľko mŕtvych. V Paríži bolo zabitých 120 osôb a ranených 250 – to je dôvod pre vojnu viac ako vážny.

To je viac ako vážny dôvod pre akúkoľvek reakciu.

P.S. Hodnotiac udalosti v Paríži, vyjadrujeme sústrasť rodinám a blízkym obetí. Doneck je zatiaľ znova ostreľovaný ukrajinským delostrelectvom.

Nikolaj Starikov

Vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov práve vyšla nová kniha Nikolaja Starikova  Geopolitika – Ako sa to robí. Knihu si môžete objednať na e-mailovej adrese vsss@stonline.sk ešte stále za zvýhodnenú cenu 9,90 eura.

Ukážku z prvej časti jeho knihy si môžete prečítať TU.